fbpx

21 dôvodov, prečo si (ne)obstarať vakovevericu

Že je chov vačkovcov v byte utópia? Vôbec nie! Hoci si väčšina ľudí vybaví skôr klokana, keď príde reč na vačkovcov, pre obdivovateľov exotických zvierat s vreckom na bruchu existuje o mnoho skladnejšia alternatíva – navyše neuveriteľne roztomilá! Hrdinom, alebo skôr hrdinkou dnešného článku nemôže byť nikto iný, než vakoveveričky, s ktorou sa nikdy nebudete nudiť. Chov tohto úžasného zvieratka však nie je pre každého.

JEDENÁSŤ dôvodov, prečo si obstarať vakovevericu 

  • Vakoveveričky patria k miláčikom, ktoré človeka spoľahlivo zabavia. Bohato stačí sadnúť si k nim a pozorovať ich vyvádzanie – najmä, ak ich máte viac.
  • Skrotená vakoveverička pozdvihne úroveň zábavy ešte o stupeň vyššie! Mláďatá týchto drobných vačkovcov si veľmi ľahko získate cez obľúbené dobroty a ich obrovskú zvedavosť. Mladí vakušáci navyše bývajú často zvyknutí na blízky kontakt s človekom už od chovateľa.
  • Vakoveveričky môžete za určitých podmienok bez problémov chovať v byte. Je však potrebné myslieť na to, že potrebujú dostatok priestoru a ich deň začína až po západe slnka.
  • Ak tomuto zvieratku doprajete dobré životné podmienky a parťáka opačného pohlavia, rozmnožuje sa zvyčajne veľmi ľahko a bezproblémovo.
  • Keď treba vakoveveričky transportovať, bohato vám k tomu postačí napríklad prepravka na králika. Ak však máte vakošku, ktorá nie je úplne kontaktná, pripravte si tiež trochu trpezlivosti a pomôcky k bezpečnému odchytu.
  • O hodvábny kožúšok týchto odrobiniek sa nemusíte absolútne starať – zaobídete sa bez česania i kúpania. 
  • Vakošku kúpite za celkom prijateľnú cenu. Väčšinou však záleží na veku a pohlaví zvieraťa (samičky bývajú zvyčajne drahšie, než samce). Ceny za samčekov začínajú na 40€, ale veľakrát si chovateľ určí cenu vyššiu. Na kúpu samičky si pripravte minimálne raz toľko.
  • Zohnať toto zvieratko nie je žiadna zložitá úloha, pretože je jej chov vcelku rozšírený aj v našej domovine. Pokiaľ zháňate vakošku, môžete zhliadnuť inzerciu chovateľov na internete, alebo sa môžete zájsť mrknúť na burzu exotických živočíchov. Hoci môžete vakoveveričky zahliadnuť aj vo väčších zverimexoch, odporúčame sa skôr obrátiť na chovateľa, ktorý má s jej chovom skúsenosti a dokáže vás opatriť o veľa užitočných rád.
  • Veľkou výhodou je fakt, že na chov vakoveveričiek nepotrebujete špeciálne povolenie, ani dôkaz o pôvode zvieraťa.
  • Vakoveverička vám môže robiť radosť rovnako dlho, ako niektoré psie plemená! V ľudskej starostlivosti sa tento malý cicavec dožíva aj pätnástich rokov.
  • Žiadne vykurovanie ani špeciálne osvetlenie. Vakoveveričky môžete chovať v bežnej izbovej teplote a vystačíte si s denným (nočným) svetlom.

DESAŤ dôvodov, prečo si NEOBSTARAŤ vakovevericu

  • Pokiaľ chcete vakošky chovať v byte, pripravte sa na to, že robia zhon – najmä po zotmení! A že je ich nočný život pekne počuť, ak ich máte viac … Do spálne si ich teda určite nesťahujte.
  • Určite je na mieste spomenúť, že k Vakoveveričkám patrí ich špecifický zápach. Ten majú na svedomí hlavne samce a ich pachové žľazy na hrudi a lysinke na hlave. Ani so samicami však nemáte vyhraté! Dôležité je, vybrať vakoškám obydlia z takého materiálu, do ktorého sa nevsakuje moč a možno ho dobre umývať aj od zvyškov stravy – tieto zvieratká nepatria k najčistotnejším, ani čo sa týka stolovania.
  • Rovno nadviažeme na tému kŕmenie. Hoci vám veľa ľudí povie, že kŕmiť vakoveveričky nie je nič ťažké, veľa chovateľov vám povie opak. Rozhodne to nie je o tom, že im nasypete granule do misky a tým to hasne (hoci DOPLNKOVÉ granule pre ne existujú). Naopak! Potrava pre vakošky musí byť vždy čerstvá – to platí pre ovocie, zeleninu, hmyz, instantný nektár aj ďalšie dobroty. Všeobecne ale platí to, že je potrebné dávať pozor na nadbytok cukrov a je lepšie kŕmiť večer, aby mali maznáčikovia všetko úplne fresh.
  • Štítíte sa červov, cvrčkov a všeobecne všetkého osadenstva hmyzej ríše? Pre svojich miláčikov s hebkým kožúškom budete musieť zaťať zuby! Pre nich je hmyz nielen vynikajúcou pochúťkou, ale tiež nevyhnutnou súčasťou stravy.
  • Chcete vakoveveričky zaobstarať deťom na maznanie? Verte, že to nie je dobrý nápad. Určite to nie sú zvieratká, ktoré znesú nešetrné zaobchádzanie – napriek tomu, že sa medzi vakoškami nájdu veľmi maznavý jedinci, nejde o úplne „maznacích“ domácich miláčikov.
  • Tieto drobné tvory určite nie sú samotári. Vo voľnej prírode žijú vakoveveričky v skupinkách, takže aj v zajatí uvítajú aspoň jedného parťáka rovnakého druhu. Osamelá vakoška trpí a v krajnom prípade môže uhynúť. Na mieste je však obozretnosť, ak si zaobstaráte dvoch samcov – mohli by sa biť. Ak nechcete pár, radšej zvoľte dve samičky.
  • Sú to veľmi múdre zvieratá, ktoré dokážu byť skutočne vynaliezavé. A to sa týka aj útekov. Je teda potrebné zabezpečiť všetky potencionálne miestečka pre únik z klietky, či voliéry – napríklad dvierka, alebo krmítka. Vakoveveričky sa celkom zle chytajú, ak nechcú byť chytené. Ich schopnosť plachtiť vám odchyt určite neuľahčí.
  • Asi vás neprekvapí, že nie je úplne vhodné chovať tieto exotické zvieratá v našom podnebí vonku. Na vonkajší odchov si radšej zvoľte iné zviera, ktoré znesie chladnejšie teploty.
  • Napriek tomu, že je u nás vakoveverička celkom rozšírená, na každej veterine vám ju určite neošetria. Pred jej obstaraním je praktické zistiť, aká veterinárna ordinácia v okolí dokáže takému exotickému zvieraťu pomôcť v prípade, že sa zraní, alebo ochorie.
  • Vakoška vie dať pekne najavo, že sa jej niečo nepáči! Keď nezaberie výstražné „štekanie“, nebojí sa použiť zuby. Také uhryznutie nie je síce ktovieako závažné, ale dvakrát príjemné teda tiež nie.

Zhrnutie 

Vakoveverička je úžasný a pozoruhodný tvor, ktorý uchváti nejedného milovníka exotických zvierat. Jej chov však nie je úplne pre každého – najmä vďaka nočnej aktivite, ktorá môže byť trochu hlučná a môže vás rušiť pri spánku (ak ich neumiestnite z dosahu svojej odpočinkovej zóny). Chov vakošiek neuľahčuje ťažšie zháňanie veterinára, nutnosť chovať viac jedincov spoločne, ani celkom pestrý jedálniček, ktorý sa môže niekomu zdať príliš náročný na prípravu (v porovnaní s kŕmením granulami). Ak vás však neodradí denná príprava ovocia, červíkov, či iných veveričích pochúťok, máte z polovice vyhraté – potom už len ostáva vysporiadať sa so smradom, ktorý títo exoti produkujú. Všetko je však iba o výbere vhodných materiálov voliéry, jej zariadenia a ich správnom čistení. Nevidíte v starostlivosti o vakoveveričky žiadny problém? Výborne! Verte, že vám vašu starostlivosť mnohonásobne vráti formou spoločných chvíľ, kedy sa rozhodne nebudete nudiť. Vakošky možno navyše ľahko skrotiť a tak môžete zblízka spoznať ich hebký kožúšok. Veľkú výhodu vidíme aj v bezproblémovom rozmnožovaní týchto tvorov. Nevýhodou môže byť naopak fakt, že vakoška nie je úplne vhodná k malým deťom, ktoré by mohla pri nešetrnom zaobchádzaní nepekne uhryznúť.

Chov vakoveveričky 

Z predchádzajúcich riadkov už viete, že je vhodné chovať vakoveveričky aspoň v páre, alebo ešte lepšie v skupine. Toto odporúčanie vyplýva z prirodzeného správania voľne žijúcich vakoveveričiek, ktoré sa vo svojej domovine v Austrálskych tropických lesoch združujú do skupiniek až ôsmich jedincov (zvyčajne ide o pár a ich mláďatá). Záleží len na vás, či sa rozhodnete pre obstaranie nepríbuzného chovného páru, alebo sa zaobídete bez vlastných odchovov a radšej zvolíte dve samičky. Chov dvoch samcov tiež nie je vylúčený, ale nikto vám nezaručí, že medzi nimi neskôr nedôjde k rozporom. Samotné rozmnožovanie vakošiek nie je nijako problémové, ak im prichystáme dobré podmienky. Samička môže mať mláďatá trikrát do roka – zvyčajne sa rodia dve, ale výnimkou nie je ani veverička jedináčik. Rovnako ako mláďatá ostatných vačkovcov, sa aj bábätka vakošiek rodia takmer nevyvinuté a ich ďalší vývoj prebieha v matkinom vaku, kam sa musia z kloaky sami dostať. A teraz trochu čísel – gravidita vakoveveričky trvá 16 dní a potom trvá ďalších 70 dní, než mláďa vylezie z vaku. K odstaveniu malých vakoveveričiek dochádza cca po 120-tich dňoch. Pohlavná dospelosť nastáva u samcov vo veku jedného roka, samice sú schopné reprodukcie už po ôsmich mesiacoch života. So starostlivosťou o mladé často pomáhajú ostatné samice v skupine a samec si svoje potomstvo pozorne stráži.

Vakoveveričky potrebuje k spokojnému životu dostatok životného priestoru, ktorý ju v zajatí poskytne priestranná klietka, voliéra, alebo dokonca celá miestnosť. Názory na veľkosť vhodného príbytku sa veľmi líšia, ale ako minimálne rozmery klietky pre jednu až dve vakošky sa uvádza 50x50x80cm – ale čím viac miesta, tým samozrejme lepšie. Dôležitý je však priestor medzi mrežami, ktorý by nemal byť širší, než 1,5cm (aby sa ním vakoveverička nepretiahla von). Materiál veveričieho obydlia by mal byť dobre umývateľný, aby sa z neho dali dobre odstrániť zvyšky kŕmenia, moč a trus. To by malo platiť aj pre vnútorné vybavenie, v ktorých by nemali chýbať:

  • Misky na kŕmenie – ideálne závesné, plus ťažkú ​​keramickú misku s vyššími hladkými okrajmi zahnutými dovnútra, z ktorej nevylezú červy. Praktické sú aj ihly na ovocie, ktoré sú skvelým spestrením kŕmenia.
  • Napájačka – môže byť guličková, alebo klasická vtáčia. Misky s vodou nie sú najvhodnejšie, pretože by sa do nich vakoveveričky mohli vyprázdňovať.
  • Domček, ktorý poskytne vakoškám bezpečné útočisko a súkromia (také hniezdo).
  • Vetvy na šplhanie – samozrejme zo stromov, ktoré nie sú jedovaté, ani chemicky ošetrené.
  • Odpočívadlá – tie vakoveveričky rady využívajú k odpočinku. Veľa chovateľov používa závesné tunely a pelechy pre fretky. Je však potrebné dať si pozor na materiál – do niektorých látok sa vakoveveričkám zasekávajú pazúriky, alebo sa im môžu končatiny zamotať do uvoľnených nitiek.
  • Hračky – tie treba vyberať hlavne s ohľadom na bezpečie zvieraťa. Vhodné je opýtať sa priamo chovateľa, aké sa mu osvedčili. Ponuka je široká!

Do príbytku vakoveveričky patrí samozrejme aj vhodná podstielka, ktorú treba pravidelne vymieňať. Ako podstielku môžete použiť klasické piliny, lisované pelety, mulčovaciu kôru, kukuričnú podstielku, alebo aj piesok – uvidíte, čo bude najlepšie vyhovovať vám a vašim miláčikom.

Skvelý príklad ideálneho bývania pre vakoveveričky nájdete tu. Na stránkach nájdete, z čoho si svojpomocne postaviť klietku a na koľko to cca vyjde. Vo fotogalérii navyše nájdete veľa fotiek.

Na kŕmenie vakoveveričiek existuje množstvo odlišných názorov. Hoci veľa chovateľov kŕmi predovšetkým ovocím, iní chovatelia sa snažia jedálniček svojich vakošiek čo najviac priblížiť prirodzenej strave v prírode (tú tvoria predovšetkým kvetný nektár, miazga stromov, hmyz a príležitostne malé stavovce).

Päťdesiat percent takejto stravy tvoria podľa Dr. Cathy Johnson-Delaneyovej predovšetkým diéta Leadbeater ‚s mix a druhá polovica sa zakladá na insektovornej zložke. Samozrejme nesmieme zabudnúť na odmeny a spestrenie kŕmenia – tu má miesto spomínané ovocie, ale len v obmedzenom množstve. Ďalej sú veľmi vhodné kvitnúce eukalyptové vetvy, alebo arabská guma zmiešaná s vápnikom (zoženiete na internete).

Naopak sa neosvedčilo dlhodobé kŕmenie komerčne vyrábanými zmesami pre vakoveveričky, ani nektárom pre papagáje Lori.

Tu prikladáme zdroj našich informácií a tiež recept na spomínaný Leadbeater ‚s mix.

Dôležité informácie o vakoveveričke

Váha:90-150g
Pôvod:Severovýchodné pobrežie tropickej Austrálie, Papua-Nová Guinea,Tasmánia a časť Indonézie
Vhodná ubikácia:klietka, vitrína, voliéra
Cena:samci cca od 40€, samice cca od 80€
Dĺka života:10 – 15 rokov
Aktivita: v noci

Špecifiká vakoveveričky lietavej

Všetky špecifiká sme si už v podstate povedali, takže si ich v tomto stručnom odseku iba rýchlo zhrnieme. Vakoveverička je sama o sebe veľmi špecifickým zvieraťom, ktoré sa vyznačuje predovšetkým nočnou aktivitou a trochu vyššími nárokmi na prípravu kŕmenia. Od tých „klasických“ domácich maznáčikov sa vakošky odlišujú nielen svojím osobitým zápachom, ale aj svojim rozmnožovaním, typickým pre vačkovcov. Hoci je tento drobný živočích s huňatým kožúškom výborne skrotiteľný, rozhodne sa neradí k adeptom na post ideálneho spoločníka pre malé deti – pri nešetrnom zaobchádzaní vie totiž uhryznúť. V spojitosti s týmito exotickými tvormi nemožno nespomenúť ich schopnosť plachtiť, ktorá vám dokáže pekne skomplikovať odchyt. Zabúdať by sa nemalo ani na sociálne potreby vakoveveričiek, vďaka ktorým je vhodné chovať ich minimálne v páre.

Kde a kedy kúpiť vakoveveričku lietavú?

Zohnať tohto exotického tvora nie je ani v našej domovine žiadna veľká fuška – vakoveveričky sa čoraz viac dostávajú do podvedomia tuzemských chovateľov a ponuka veveričích bábätiek tým samozrejme stúpa. Ak teda pokukujete po mláďati, či mláďatách, nie je nič jednoduchšie, než sa poobzerať po inzerátoch na chovateľských weboch, či štandardných inzertných serveroch. Ďalšia možnosť predstavuje návšteva burzy exotických živočíchov, kde môžete chovateľa vakoveveričiek tiež niekedy stretnúť. Hoci možno vakošky nájsť aj v niektorých veľkých zverimexoch, kúpu tu príliš neodporúčame – personál zvyčajne nemá s chovom vakoveveričiek príliš skúseností a ceny bývajú vyššie, než u chovateľa.

Ani chovateľ však nemusí byť vždy seriózny! Preto je potrebné overiť si na vlastné oči stav zvieraťa, ktoré chcete kúpiť a najlepšie vidieť aj podmienky, z ktorých pochádza. Ďalej venujte pozornosť tomu, či nemá malá vakoška hnačku, výtok z očí alebo nosa, či iné anomálie, ktoré by mohli naznačovať zdravotný problém. V každom prípade je vždy nutné skontrolovať si, či je mláďa dostatočne staré a samostatné, aby mohlo opustiť matku a odísť s vami domov.

Vložiť komentár