fbpx

17 dôvodov, prečo si (ne)obstarať jagdterriera

Pre širokú verejnosť je toto plemeno prakticky neznáme, a mnoho ľudí by ho mohlo považovať za roztomilého orieška. Malý atletický psík s hladkou alebo hrubou srsťou, čokoládovo hnedý alebo čierny s pálením by mohol mnohých lákať k pohladeniu. V prípade nemeckého loveckého teriéra by to však nemusel byť práve dobrý nápad. Je teda práve jagdteriér vhodným kamarátom práve pre vás?

Psík nepočúva? Absolvujte online psiu školu!

SEDEM dôvodov, prečo si OBSTARAŤ jagdterriera

  • Ak je náplňou vašej práce „poľovnícka latina“, alebo sa tomuto odvetviu kynológie vášnivo venujete vo voľnom čase, je jagdteriér ako stvorený práve pre vás.
  • Tento postavou malý psík je ako živé striebro. Energia a temperament z neho priamo sršia.
  • Hoci je jagdteriér pomerne mladé plemeno, našiel si veľmi rýchlo cestu na výslnie medzi poľovníkmi. Je to neúnavný pracant.
  • Vďaka jeho veľkosti to môže znieť trochu úsmevne, ale jagdteriér sa nestratí ani ako výborný strážca.
  • Pri správnom vedení je veľmi fixovaný na svojho pána, ktorému je úplne oddaným pomocníkom.
  • Jeho roztomilý výzor malého čertíka priamo láka k tomu, vziať si jagdteriéra do postele. S tým by ste u neho nepochodili. Je úplne spokojný vonku a byt mu nesvedčí.
  • Chovatelia pri ňom odviedli naozaj dobrú prácu. Vyšľachtili skvelého pomocníka do lesa, ktorý vyniká, okrem iného, výborným čuchom a chuťou aportovať.

DESAŤ dôvodov, prečo si NEOBSTARAŤ jagdterriera

  • Malá postavička jagdteriéra evokuje pocit, že musí byť chránený a rozmaznávaný. U tohto plemena je to cesta do pekla. Výcvik a výchova jagdteriéra je naozaj veľmi časovo náročná.
  • Jagdteriér je pes jedného pána. Bude ochotný rešpektovať v určitej miere ostatných členov rodiny, ale nikdy k nim nebude mať taký vzťah, ako k svojmu vyvolenému pánovi.
  • Pri práci v lese je veľmi dôležité, aby poľovník vedel, kde sa pes nachádza. Jagdteriér naozaj nie je tichý spoločník.
  • Ako je zrejmé z názvu tohto plemena, je to teriér. A teriér je v psom svete takmer vždy synonymom pre tvrdohlavosť.
  • Ak vás tento roztomilý čertík zaujal, vedzte, že sa naozaj nejedná o psíka pre začiatočníka. Jagdteriér patrí do rúk skúseného psovoda.
  • Nudiaci sa jagdteriér chovaný v byte je, aj napriek svojej malej postave, rodeným architektom, bytovým dizajnérom a podlahárom. Obvykle jeho úpravy interiéru majiteľ nekvituje s vďakou.
  • Hrubosrstá varieta jagdteriéra potrebuje niekoľkokrát do roka úpravu srsti trimovaním. Jedná sa o odborné vytrhávanie odumretej srsti. Jagdteriér sa nikdy nestrihá. Hladkosrsté psy, naopak, dvakrát ročne intenzívne pĺznu.
  • Ak svojho jagdteriéra nebudete poľovne viesť a zaobstaráte si ho iba ako miláčika, s vysokou pravdepodobnosťou bude nemysliteľné pustiť ho v prírode z vôdzky. Má naozaj silne vyvinutý lovecký pud.
  • Jagdteriér je „pán pes“ a od ostatných psov si nielenže nenechá nič páčiť, ale naopak ešte sám rád bitku vyvolá. Preto nie je práve vhodný na držanie vo svorke alebo k iným psom všeobecne.
  • S deťmi veľmi trpezlivosť nemá. Aj keď je to tvrďas a nejaké to uhryznutie od líšky berie s pokojom, k malým deťom práve zhovievavý nie je. K tým starším, ak sú dostatočne poučené ako sa k nemu správať, je vhodnejší. Vďaka svojej povahe a zameraniu s inými domácimi miláčikmi s najvyššou pravdepodobnosťou kamarát nebude.

Zhrnutie

Napriek tomu, že je jagdteriér veľkosťou, tvarom, typom srsti aj farbou nie príliš zaujímavým zvieratkom, svojich obdivovateľov si dozaista našiel. Vďaka svojej pracovitosti, ostrosti a takmer univerzálnemu využitiu v poľovníckej praxi, si získal mnohé srdcia vášnivých „nimródov“. S veľkou dávkou skúseností a trpezlivosti by mohol byť aj originálnym spoločníkom aktívnym ľuďom bez detí alebo s deťmi už odrastenými.

Všeobecná charakteristika jagdterriera

Jagdteriér v poľovníckych kruhoch získal veľkú obľubu najmä vďaka svojej pracovnej univerzálnosti. Je vynikajúci na stope, vo vode aj v nore. Tento srdnatý pes sa odvážne postaví aj divokému prasaťu. Avšak skvelá povaha a genetická predispozícia robia len „pol práce“. Od prvých týždňov je potrebné sa jagdteriérovi intenzívne venovať čo sa týka výchovy a výcviku. Nemalú časť tejto práce odvedie už chovateľ pred tým, než odovzdá šteňa novému majiteľovi. Je potrebné si uvedomiť, že jagdteriér je predovšetkým pracovné plemeno a nepostihla ho nikdy žiadna vlna „módnosti“ ako mnoho iných teriérov. Tým síce plemenitba pridala na kráse, ale veľakrát zásadne ubrala na charaktere. Naopak, šľachtenie jagdteriéra sa stále uberá „loveckým“ smerom a jeho vynikajúce vlastnosti pracovného psa sú neustále podporované výberom vhodných rodičovských párov.

I. Povaha

Povahové rysy jagdteriéra sa vyznačujú vrodenou ostrosťou a tvrdosťou. Ak pripočítame k tomu jeho nadpriemernú ochotu k akejkoľvek práci v poľovnom revíre, takmer vrodenú hlasitosť a výborný nos, dokáže jagdteriér podávať skutočne špičkové výkony. Aj cez svoju tvrdosť, ostrosť a nedôveru k cudzím ľuďom je jagdteriér pri vhodnom vedení úplne ovládateľný. Jagdteriér disponuje na základe svojho zdedeného potenciálu značnou tvrdošijnosťou, ktorú však možno stálym cvičením vhodne usmerniť. Jagdteriérovi je prisudzovaná naviac aj akási láska k slobode, na ktorú treba pri držaní psa brať ohľad. Je potrebné si uvedomiť, že jagdteriér nie je „izbovým psom“ a podmienkam jeho chovu treba venovať tiež adekvátnu pozornosť. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že časté kontakty so svojím pánom sú predpokladom najvyšších výkonov jagdteriéra pri práci v poľovnom revíre. Je to pes, ktorý uznáva jediného pána ako vodcu svorky, a preto túto skutočnosť nemožno v žiadnom prípade spustiť zo zreteľa alebo ju podceniť. (Zdroj)

II. Vzhľad

Jagdteriér je malý, čierny alebo hnedý pes s červenými znakmi, dobrých proporcií, mierne obdĺžnikového formátu. Kohútiková výška psov aj súk sa pohybuje v rozmedzí 33 – 40 cm. Hmotnosť vždy zodpovedá výške a telesnej stavbe.

Hlava je trochu pretiahnutá, klinovitá. Nos je čierny, pri hnedých jagdteriéroch zodpovedá farbe srsti. Oči sú malé, tmavé a hlboko uložené, s odhodlaným výrazom. Štandard vyžaduje silné čeľuste s veľkými zubami a dokonalým nožnicovým skusom. Chýbajúce zuby sa netolerujú – pes musí mať všetkých 42 zubov.

Silný, nie príliš dlhý krk prechádza v rovný, silný chrbát a svalnaté bedrá a zadok. Hrudník je hlboký, nie príliš široký, s rebrami zasahujúcimi ďaleko dozadu. Dolná línia prebieha v elegantnom oblúku dozadu cez krátke pevné slabiny až po mierne vtiahnuté brucho. Chvost sa kupíruje zhruba o ⅓ dĺžky. Nesmie sa pretáčať nad chrbát. V krajinách, kde je krátenie chvosta zákonom zakázané, by mal byť nesený vodorovne alebo ľahko zahnutý v tvare šable.

Končatiny sú rovné a rovnobežné so silnými kosťami. Laby s tesne zovretými prstami smerujú rovnobežne a nevytáčajú sa dovnútra ani von v pokoji ani v pohybe. Chod je priestranný, plynulý, so silným posunom zozadu. Nikdy strnulý.

Koža je silná, pevne prilieha a netvorí záhyby ani lalok. Jagdteriér môže mať dva typy srsti. Buď hladkú, hustú, tvrdú srsť alebo odolnú hladkú srsť.

Farba je čierna, tmavohnedá alebo čiernosivo melírovaná s červenožltými a ostro ohraničenými, čistými odznakmi na obočí, papuli a hrudi, na končatinách a okolo ritného otvoru. Svetlá aj tmavá maska ​​sú rovnocenné; malé biele odznaky na hrudi a prstoch láb sa tolerujú. (zdroj)

III. Vzťah k deťom a domácim maznáčikom

K úplne malým deťom jagdteriéra príliš neodporúčame. Aj keď je prirodzene veľmi odolný a nedáva hneď najavo nepohodlie alebo bolesť, nie je práve trpezlivá opatrovateľka. Naopak s jeho energiou by bol skvelým kamarátom starším deťom, ktoré už so psami zaobchádzať vedia a rešpektujú ich potreby. Avšak vždy je veľmi rozumné nenechávať psa s deťmi osamote.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o lovecké plemeno, môže byť spolužitie s inými domácimi miláčikmi trochu problematické. Najmä vo chvíli, keď sa dá pred jagdteriérom iné zviera do pohybu. Aj to však možné obmedziť dôkladným výcvikom. K iným psom sa pre svoju prirodzenú ostrosť, až bitkárstvo, príliš nehodí. V tomto prípade vzhľad čertíka úplne odráža charakter psa.

IV. Výchova a výcvik

Ako už sme vás informovali vyššie, jagdteriér je veľmi špecifické plemeno primárne využívané v poľovníctve. Vyžaduje naozaj skúseného vodcu a nároky na výchovu a výcvik sú časovo aj skúsenosťami veľmi vysoké. Veľmi pekne je spracovaná metodika výcviku pre prácu v poľovníctve tu. Jagdteriér vyžaduje veľmi dôslednú výchovu a pevné nervy. Aj drobnú chybu alebo nedôslednosť vám tento psík neodpustí. Vďaka prirodzenej inteligencii a tvrdohlavosti vlastnej väčšine teriérov, dokáže akékoľvek „slabosti“ svojho pána veľmi dobre využiť vo svoj prospech.

V. Zdravie a starostlivosť

Toto temperamentné plemeno je, čo sa týka zaťaženia vrodenými ochoreniami, doslova pretkané zdravím. Jagdteriér si, snáď okrem úrazov spôsobených pri práci, v podstate celý život vystačí len s preventívnymi prehliadkami a očkovaním. Jediné ochorenie, na ktoré sa chov testuje, je PLL (primárna luxácia šošovky). Jedná sa o očnú vadu vedúcu až k oslepnutiu. Genetické laboratóriá ponúkajú aj testovanie na EIMM (záťažou indukovaná metabolická myopatia), ktorá zapríčiňuje slabosť všetkých končatín a ťažké bolesti svalov v dôsledku fyzického cvičenia – napríklad lovu. (Zdroj)

VI. Náročnosť

Ak vynecháme naozaj veľkú náročnosť jagdteriéra na výcvik a výchovu, ako sme uviedli vyššie, nie je toto plemeno na telesnú „údržbu“ nijako náročné. Pravidelná kontrola očí, uší, zubov a pazúrov a starostlivosť o srsť je rovnaká, ako pri iných plemenách. Vďaka vitalite a pevnému zdraviu jagdteriéra sú nároky na veterinárnu starostlivosť skôr zanedbateľné. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o malého psa, nie sú ani výdavky za krmivo nijak astronomické. Avšak ak bude váš jagdteriér využívaný v praxi, odporúčame sa s chovateľom poradiť o vhodných výživových doplnkoch a značke krmiva pre psov v záťaži. Klasické receptúry by tomuto akčnému psíkovi nemuseli dodať dostatok potrebných živín a energie.

Obstarávacia cena jagdteriéra s PP nie je nijako vysoká. Aj u veľmi kvalitných šteniatok sa pohybuje okolo 200 eur. Ak sa nechcete zúčastniť výstav alebo aktívne chovať, môžete sa u chovateľa informovať, či nemá šteniatko v pet kvalite alebo neštandardného jedinca nevhodného do chovu. Skúsený chovateľ už u veľmi malých šteniatok môže poznať, či sú vhodné skôr ako miláčik (pet kvalita – farba alebo rozloženie znakov atď.) alebo majú drobnú vývojovú chybu vyraďujúcu z chovu (zlý skus, nezostúpené semenníky, zálomok na chvostíku). Takéto šteniatka bývajú výrazne lacnejšie než zviera, ktoré má nádej presadiť sa na výstavách alebo v chove. Predtým, než si jagdteriéra zaobstaráte od priekupníka alebo z takzvaného domáceho chovu, zvážte prosím adopciu. Tento spôsob obstarania psíka môže mať aj mnoho výhod. Z adopcie môžete získať psíka už naučeného hygiene, samostatnosti a so základným výcvikom. U starších zvierat môžete vyberať aj podľa povahy. Skúsený personál útulku alebo dobrovoľník z dočasnej starostlivosti môže odporučiť psíka na mieru, priamo do vašej domácnosti. Väčšina psíkov a sučiek už býva aj kastrovaných, aby sa predišlo nežiaducim nehodám, a všetci majú platné očkovanie, čip a sú pod pravidelnou veterinárnou kontrolou.

VII. História

Jagdteriér je vedľa českého teriéra jediným európskym (teda kontinentálnym) teriérom, ktorý sa na kontinente uplatnil ako lovecký pes. Pochádza z Nemecka a vznikol v dvadsiatych rokoch 20. storočia zámerným šľachtením tmavých anglických hrubosrstých teriérov – foxteriéra, lakeland teriéra, waleského teriéra a niektorých ďalších tmavo sfarbených teriérov, ako napr. manchesterského teriéra. Výraznú podobnosť s manchester teriérom potom podtrhuje predovšetkým hladkosrstý variant jagdteriéra. Chov začal v Nemecku krátko po prvej svetovej vojne, jagdteriér teda patrí k najmladším teriérom. Pred prvou svetovou vojnou boli v Nemecku chované na lovecké účely predovšetkým foxteriéry a lakeland teriéry. Lovci však požadovali psa, ktorý by bol tmavej farby a nebol pri love tak nápadný ako svetlý pes, a zároveň aby ​​bol všestranne využiteľný. Cieľom šľachtenia teda bolo zlepšiť lovecké vlastnosti foxteriéra, získať psa tmavej farby, ktorý by bol v poľovníctve všestranne využiteľný a to ako pre prácu v nore, tak na povrchu i vo vode. Jagdteriér bol prvýkrát predvedený na výstave psov v roku 1927 v Giessene, a pretože to bolo v čase, keď ešte nebol uznaným plemenom, stalo sa tak mimo priestory výstaviska. Napriek tomu sa tento pes tešil nebývalému záujmu divákov. Ako plemeno bol jagdteriér uznaný v roku 1933. (zdroj)

VIII. Dôležité informácie

Hmotnosť:Psy: 9 – 10 kgSučky: 7,5 – 8,5 kg
Výška v kohútiku:Psy i sučky: 33- 40 cm
Typický znak:polosklopené uši v tvare písmena V
Požiadavky na výcvik:vysoké
Energia:vysoká
Dĺžka života:10 – 15 rokov
Sklony k slintaniu:nízke
Sklony k chrápaniu:nízke
Sklony k štekaniu:vysoké
Sklony k hrabaniu:vysoké
Potreba pozornosti:vysoká
Pôvodné využitie:lovecký pes
Dĺžka srsti:krátka
Typ srsti:hrubá alebo hladká
Farba srsti:čierna so znakmi, hnedá so znakmi
Potrebná starostlivosť o srsť:stredná

Kde kúpiť jagdterriera?

Všetko ste zvážili a ste presvedčení o tom, že budete pre jagdteriéra dobrým pánom? Tak dobre teda! Vďaka špecifickosti chovateľov plemena, len málo chovateľských staníc uvádza aktuálne webové stránky. Prikladáme teda odkazy na Klub chovateľov jagdteriéra v Čechách a Slovenský klub chovateľov jagdteriérov, kde nájdete kompletnú inzerciu členov klubu, ktorí majú k odberu alebo plánujú šteňatá jagdteriéra.

Pokiaľ máte záujem o adopciu tohto plemena, pod zoznamom chovateľských staníc nájdete odkaz na združenia zaoberajúce sa pomôcť jagdteriérom.

Chovné stanice na Slovensku

Chovné stanice v Česku

Útulky, dočasná starostlivosť a depozity:

Chcete vášho psíka naučiť úchvatné a vtipné triky?

  • Túžite po lepšom vzťahu s vaším psím parťákom?
  • Chcete sa blysnúť pred kamarátmi čo s vaším psíkom dokážete?
  • Hľadáte nenáročnú aktivitu pre akékoľvek psie plemeno?
  • Chcete vášho psíka zabaviť v nepriaznivom počasí a počas dlhých večerov?
4.8/5 - (10 votes)

Vložiť komentár