16 dôvodov, prečo si (ne)obstarať bordeauxskú dogu

Hľadáte skvelého strážcu k vášmu domu, nebojácnu osobnú stráž, trpezlivého maznáčika pre vaše deti alebo napríklad jednoducho iba pokojného spolubývajúceho na lenivé piatkové večery na gauči pri televízii, teda parťáka do nepohody? Potom možno nevedomky túžite práve po tom stať sa majiteľom bordeauxskej dogy!

OSEM dôvodov, prečo si OBSTARAŤ bordeauxskú dogu

• Ťažko by ste hľadali nežnejšieho, láskyplnejšieho a trpezlivejšieho psa tejto veľkosti.
• Povahovo je toto plemeno úplne stabilné, dogy bývajú pokojné a vyrovnané.
• Skvele sa hodí k deťom, bude im nebojácnym obranárom aj verným kamarátom. Veľká výhoda je, že znesie aj nejaké to štuchnutie. Doga sa rada zapája do detských hier.
• Vzhľadom k tomu, že nepotrebuje denne toľko aktívneho pohybu, môže pokojne žiť aj v mestskom byte – aj napriek svojej veľkosti.
• Bordeauxská doga je, ľudovo povedané, skrátka „flegmoš“. Oproti iným veľkým plemenám má veľmi vysoký prah vzrušivosti, teda ju naozaj len tak niečo nerozhádže.
• Tento pes je nielen pokojný, ale aj tichý. Sklony ku štekaniu či vytie sú u neho zanedbateľné.
• Srsť bordeauxskej dogy je nielen mäkká a jemná, doslova k pomaznaniu, ale aj nenáročná na údržbu – bez typického psieho zápachu a výrazného pĺznutia.
• Nie je agresívna voči iným zvieratám, spolužitie s ďalšími domácimi miláčikmi spravidla býva úplne bezproblémové. Dogy si často k iným štvornohým členom domácnosti, vrátane mačiek a iných menších zvierat, vytvárajú veľmi silné citové puto.

OSEM dôvodov, prečo si NEOBSTARAŤ bordeauxskú dogu

• Pes sa veľmi fixuje na svojho pána a často mu robí problémy byť sám.
• Bordeauxská doga je veľký a silný pes, čo môže byť oriešok pre začiatočníka bez predchádzajúcich skúseností s molosoidnými plemenami.
• V porovnaní s inými psami má výrazne kratšiu dĺžku života.
• Bordeauxská doga je presne ten typ psa, ktorý nepočúva preto, že musí… ale iba keď sám chce.
• Plemeno je náchylné k veľkému množstvu chorôb, je preto potrebné počítať do budúcnosti aj s možnými väčšími finančnými výdavkami za veterinárnu starostlivosť.
• Tento pes veľmi zle znáša zmeny a veľmi dlho si ich pamätá, čo veľakrát môže na jeho psychike zanechať negatívne následky.
• Dogy sú naozaj veľké psy, ktoré dokážu vyvinúť ohromnú silu, ktorú si občas ani nemusia uvedomovať. Na hry s deťmi by tak pre istotu mal vždy dohliadať dospelý človek.
• Kvôli skrátenému ňufáku pes výrazne slintá a nie je výnimkou, že zo spánku hlasno chrápe.

Všeobecná charakteristika bordeauxskej dogy

Bordeauxská doga je v dnešnej dobe už braná viac ako spoločník, než strážny pes. Koterec na záhrade je pre toto plemeno skôr zbytočný vzhľadom na to, že cielene vyhľadáva blízky kontakt s človekom. Nepohrdne však ani spoločnosťou iných domácich zvierat. Samota je jej nepriateľ. Dogy sa príliš nehodia na psie športy ani dlhé a náročné výlety, majú radšej pohodlie domova tam, kde majú stále nablízku svoju rodinu.

I. Povaha

Bordeauxská doga sa v posledných rokoch stáva viac a viac obľúbeným rodinným psom. Povaha sa od počiatku vzniku a vývoja plemena veľmi zmenila. Kedysi bolo žiaduce, aby bol pes odvážny, neohrozený a výrazne agresívny voči iným zvieratám. Jeho pôvodné využitie totiž bolo predovšetkým na pomoc pri love veľkých šeliem, stráženie stád a nevalne preslávené psie zápasy. Dnešnej podobe bordeauxskej dogy by oveľa viac, než krvilačný zabijak, sedelo označenie nežný obor. Títo psi sú úžasne citliví a oddaní, radi trávia čas po boku svojho pána a chránia ho. To ale neznamená, že to nie sú výborní strážcovia. Dogy síce dnes už nie sú v jadre bojovné, no ich guráž a nebojácnosť im zostala.

II. Vzhľad

Na prvý pohľad budí toto plemeno značný rešpekt. Pes má síce krátke nohy, vďaka čomu nie je príliš vysoký, výška v kohútiku by mala dosahovať asi 60 cm u psov, sučky bývajú menšie, ale nie príliš znateľne (zhruba o 2-4 cm). Bordeauxská doga má ohromnú kvádrovú hlavu s výrazne skráteným a viditeľne zvrásneným ňufákom a silnými čeľusťami. Uši sú posadené pomerne vysoko po stranách hlavy, majú tvar pripomínajúci trojuholník, oči by sme mohli prirovnať k tmavým mandliam. Plemeno má široký hrudník najčastejšie s bielou náprsenkou, krátke silné nohy s ťažkými kosťami a dlhý rovný chrbát. Dlhý chvost na konci zúžený do špičky nosí doga ovisnutý, siahať by mal najmenej k pätám. Farebná škála srsti u tohto plemena nie je príliš široká. Povolené sfarbenia sú iba mahagónová hnedá a jej ďalšie a menej časté odtiene – jelenia hrdzavá, až izabela (skôr do žlta) s minimálnymi bielymi znakmi na prsiach, masku môže mať pes tmavšiu ako zvyšok tela alebo výnimočne čiernu. (Zdroj)

III. Vzťah k deťom a domácim maznáčikom

Bordeauxská doga je neskutočný ľudomil, zvlášť k deťom má mimoriadne kladný vzťah. Pes je to hravý a prítulný a s neposednými deťmi má naozaj svätú trpezlivosť, teda sa o ne v jeho prítomnosti nemusíte báť, sú v dobrých labkách! Avšak pri príchode nového člena rodiny, ktorý by mohol zatieniť pozornosť a starostlivosť na ktorú bol pes doteraz zvyknutý, by sme mali byť obozretní. Majiteľ musí byť schopný dogu s bábätkom bezpečne zoznámiť a uistiť ju, že to nie je nepriateľ, ktorý ju odtiaľto prišiel vyhnať. Rozhodne by sme sa mali vyvarovať odháňania od dieťaťa psa, ktorý si ho chce len ovoňať a zistiť, čo je zač. Časom by zviera mohlo začať psychicky strádať a správať sa voči dieťaťu agresívne. Akonáhle ale doga prijme vášho potomka ako časť svorky, máte vyhrané. Bude ho milovať a brániť ako svojho vlastného. Čo sa týka domácich maznáčikov, bordeauxská doga je poväčšinou bezkonfliktná, dobre sa znáša v byte s mačkami ale aj morčatami, králikmi a ďalšími menšími zvieratami. Hodí sa aj ako strážca stád oviec či kráv, čo je koniec koncov aj jeden z jej pôvodných účelov, ku ktorým bolo plemeno po stáročia využívané a zámerne šľachtené. K jedincom svojho druhu sú však dogy poväčšinou dominantné, neistota hierarchického postavenia a potreba si ho medzi sebou vyjasniť môže vyústiť až v agresiu a napádanie. Harmonického spolužitia dvoch psov tohto plemena je možné dosiahnuť v prípade, že sa stretne dospelý pes so šteňaťom. Tam je zrejmé, že alfa bude starší pes a mladší sa mu podriadi. V dospelosti sú voči sebe dominantné nielen psy, ale aj suky.

IV. Výchova a výcvik

Molosoidné plemená sú známe svojou tvrdohlavosťou a odhodlaním. Táto kombinácia môže byť v rukách neskúseného človeka, bohužiaľ, takmer vražedná a zaberie hlavne zo začiatku veľa času a nervov. Zvládnuť výchovu bordeauxskej dogy je pekný oriešok, chce to hlavne nutnú dávku trpezlivosti a citlivosti. Tento pes nie je stavaný na príliš tvrdú ruku. Často sa stáva, že táto metóda sa zo strany psa obracia proti človeku. Doga počuje predovšetkým na chválu – pri výchove a zvlášť potom učení povelov s ňou naozaj nešetrite, nebojte sa ju dokonca preháňať. Toto plemeno je pomerne inteligentné a dokáže sa toho naučiť veľa. Problém niekedy nastáva v tom, že nie vždy má náladu na prácu a počúva, len keď sa jej naozaj chce. (Zdroj)

V. Zdravie a starostlivosť

Starostlivosť o krátku a jemnú srsť bordeauxskej dogy nie je nijako náročná, nie je ani potreba psa pravidelne vyčesávať či kúpať. Tu platí: čím menej, tým lepšie. Častým kúpaním a používaním kozmetických prípravkov pre zvieratá, sa môže u tohto plemena veľmi ľahko rozvinúť na tieto prípravky alergická reakcia, ale tiež trebárs väčšia náchylnosť k prechladnutiu či tvorbe kožných zápalov. Obzvlášť oblasť okolo ňufáku, ktorý je značne vráskavý a je na ňom akosi „viac kože, než pes potrebuje“, by sme u dogy mali pravidelne kontrolovať a vyvarovať sa tak nepríjemným vyrážkam či plesňovým infekciám, ktoré sú pre psa veľmi bolestivé a zle sa hoja. Bohužiaľ, to ale zďaleka nie je všetko, s čím sa môžete u bordeauxskej dogy v priebehu jej života potýkať. Títo psi tiež nie práve výnimočne trpia na hernie, bilaterálne zúženie nozdier (sťažujúce dýchanie) a iné choroby spojené s dýchacími cestami (napr. brachycefalický syndróm, predĺžené mäkké podnebie, laryngeálny kolaps). Tiež rázštepy podnebia a výrazný predkus, okrem iného je u nich ale aj oveľa častejší výskyt epilepsie a dysplázia bedrových kĺbov, a to najmä v neskoršom veku. (Zdroj)

VI. Náročnosť

Ako majiteľ tohto majestátneho plemena si nemusíte lámať hlavu s tým, či váš miláčik nebude smutný, že nie ste príliš športový typ. Bordeauxská doga síce potrebuje nejaký ten pohyb a prechádzky ako každý pes, ale nehrozí, že pri nedostatku zamestnania začne byť psychicky labilná. Hoci sa jedná o pomerne veľké a ťažkopádne zviera, ktoré práve nepôsobí dojmom „gaučáka“, nenechajte sa zmiasť vizážou. Je to veľmi prispôsobivý pes, ktorý si rýchlo zvykne na váš denný rytmus a rutinu. Od vás potom ale očakáva, že ju budete dodržiavať a zmeny nevíta práve s nadšením. Pes je tak schopný vydržať sám doma v čase, keď ste v práci – ak si je istý, kedy sa vrátite a budete sa mu opäť venovať. Väčšinou sa rýchlo unaví, dve hodiny aktívneho pohybu vonku zaistia niekoľko hodín zaslúženého odpočinku, teda vás časovo príliš nezaťažuje. Bordeauxská doga je na chov náročná najviac finančne hlavne vďaka tomu, že je náchylná na celú škálu ochorení v dôsledku dlhodobého šľachtenia a príbuzenskej plemenitbe (dysplázia bedrových kĺbov, rastové problémy, sklony k nadváhe, zápaly očí a uší a pod.).

VII. História

Bordeauxská doga má korene pravdepodobne už na prelome 4. a 5. storočia, kedy jej predkovia prišli na Pyrenejský polostrov s vtedajším národom Alanov, od nich tiež dostala svoje pôvodné meno Alano. Vtedy pes zďaleka ešte nemal svoju dnešnú podobu. Veľké a silné nebojácne molosoidné plemená slúžili takmer výhradne ako pomocníci pri love čiernej zveri a šeliem, neskôr boli využívané aj na psie zápasy a ako mäsiarske psy. Po napadnutí a rozdelenie Alanských kmeňov a ich násilnom vytlačení Hunmi z pôvodnej domoviny sa po týchto zvieratách na nejakú dobu v podstate zľahla zem. V 14. storočí sa vo Francúzsku v okolí mesta Bordeaux objavil ďalší pes dogovitého typu, ktorý mal s pôvodným Alanom veľa spoločného. Bola to doga aquitánska, v tom čase však už používaná skôr na stráženie stád a objektov a okrem iného aj ako osobná stráž. Počas dlhoročných vojen utrpelo toto plemeno značné straty, keďže prakticky nemalo pre ľudí využitie, hrozil mu tak úplný zánik. Záchrannú líniu, s ktorou sa začalo pracovať až v 50. a 60. rokoch 20. storočia, tvorili sprvu údajne iba štyri jedince, ktoré z celého plemena zostali. Vtedy sa bordeauxská doga, akú ju poznáme dnes, dočkala za celú svoju existenciu najväčšieho rozmachu, a to napriek tomu, že jej štandard bol ustanovený a oficiálne uznaný už v roku 1911. O záchranu zakladateľov novej línie bordeauxských dôg a následné obnovenie plemena sa zaslúžil Raymond Triqueta a Dr. Laquet. Vďaka príbuzenskej plemenitbe síce plemeno nezaniklo a môžeme sa z neho tešiť aj dnes, žiaľ každá minca má dve strany. V tomto prípade sa vzájomné kríženie blízko príbuzných zvierat výrazne negatívne podpísalo na ich zdraví a celkovej schopnosti odolávať dedičným vadám a ochoreniam zasielaným z generácie na generáciu. (Zdroj)

VIII. Dôležité informácie

Hmotnosť:	psy: minimálne 50 kg, sučky: minimálne 45 kg
Výška v kohútiku:	psy: 60 – 68 cm, sučky: 58 – 66 cm
Požiadavky na výcvik:	vysoké
Typický znak:	silno zvrásnený ňufák
Energia:	stredná, skôr nižšia
Dĺžka života:	5-8 rokov
Sklony k slintaniu:	vysoké
Sklony k chrápaniu:	vysoké
Sklony k štekaniu:	nízke
Sklony k hrabaniu:	nízke
Potreba socializácie/pozornosti:	vysoká
Pôvodné využitie:	dávič, strážca
Dĺžka srsti:	krátka
Typ srsti:	s podsadou
Sfarbenie srsti:	rôzne odtiene hnedej a hrdzavej
Potrebná starostlivosť o srsť:	nízka

Kde kúpiť bordeauxskú dogu?

Všetko ste zvážili a ste presvedčení o tom, že budete pre bordeauxskú dogu dobrým pánom? Tak dobre teda! Nižšie prikladáme zoznam obľúbených chovateľských staníc na Slovensku a v Česku, ktoré sa zaoberajú chovom tohto plemena a pravidelne mávajú šteniatka tejto dogy na predaj.

Chovné stanice na Slovensku

• Simone Bordo
• Z Vlčkovského mlyna
• Pod štyrmi smrekmi
• Zobraziť všetky chovné stanice na Zoznam.sk =>

Chovné stanice v Česku

• Od Zelené budky
• Od Gabči
• Baurydy-Korán
• Kennel Antigona-Bordo
• Ma-Ti Bordo
• Château Bordeaux
• Zobraziť všetky chovné stanice na Seznam.cz =>