fbpx

16 dôvodov, prečo si (ne)obstarať appenzellského salašníckeho psa

Uhľovo čiernu srsť s hnedým pálením a typickými bielymi znakmi si väčšinou spájame s bernským salašníckym psom. Tento roztomilý medvedík je v Slovenskej republike obľúbeným rodinným psom. Málokto však tuší, že bernský salašnícky pes má aj bratranca v rovnakom sfarbení. Jedného z nich – appenzellského salašníckeho psa, si práve teraz predstavíme bližšie.

Psík nepočúva? Absolvujte online psiu školu!

JEDENÁSŤ dôvodov, prečo si OBSTARAŤ appenzellského salašníckeho psa

  • S appenzellským salašníckym psom v dome či na záhrade môžete pokojne spať bez strachu o seba alebo svoj majetok. Toto plemeno je neúplatným strážcom a neprekĺzne mu ani myš.
  • Trojfarebný elegán je skvelým kamarátom detí všetkých vekových kategórií.
  • Appenzeller je svojej rodine úplne oddaný a nemá tendencie sa túlať.
  • Prirodzená inteligencia a ochota spolupracovať ho presne vystihujú. Tieto vlastnosti oceníte predovšetkým pri výcviku a športoch.
  • Ideálnym partnerom pre appenzellského salašníckeho psa budú aktívni ľudia, obľubujúci pobyt v prírode.
  • Krátka srsť, stredná veľkosť a absencia extrémnych fyzických znakov z neho robia nenáročného spoločníka.
  • Vďaka štruktúre a dĺžke srsti netreba prílišnú starostlivosť ani časté kúpanie. Jeho kožúšok má veľkú samočistiacu schopnosť.
  • Všeobecne sa jedná o veľmi zdravé plemeno bez zaťaženia vážnymi genetickými chorobami či vadami.
  • Ani veľký, ani malý. S takýmto psom sa pokojne vojdete aj do menšieho bytu.
  • Aj napriek tomu, že to nie je žiadny obor ani kulturista, zvládne svoju rodinu aj spoľahlivo ochrániť.
  • Vďaka jeho „vidieckej“ minulosti sa dokáže, pri včasnej a správnej socializácii, zniesť aj s inými domácimi zvieratami.

PÄŤ dôvodov, prečo si NEOBSTARAŤ appenzellského salašníckeho psa

  • Je to svojhlavý pes. Oproti pokojnému a miernemu bernskému salašníckemu psovi je appenzellský tvrdohlavejší. Čo by mohlo, pri jeho temperamente a dalo by sa povedať aj ostrosti, začiatočníkovi celkom zavariť. Toto plemeno vyžaduje už isté skúsenosti a preto ho úplným začiatočníkom príliš neodporúčame.
  • Jeho strážne vlastnosti sú neoceniteľné. Stráži naozaj aktívne a prejavuje sa mohutným štekotom. Ak správnou výchovou túto záľubu nepodchytíte, pravdepodobne budete stálym odberateľom štupľov na spanie pre seba, aj široké okolie.
  • Hoci je na údržbu nenáročný, čo sa týka stránky výchovnej – dalo by sa povedať – že je to presne naopak. Appenzellskému salašníckemu psovi sa treba mladom veku naozaj intenzívne venovať a najmä nepodceniť socializáciu. Najmä k cudzím ľuďom býva veľmi nedôverčivý.
  • K domácim je veľmi oddaný a milujúci. Preto sa príliš nehodí k celoročnému pobytu vonku v koterci alebo sám na záhrade. Potrebuje úzky kontakt so svojou rodinou.
  • Jeho obranný inštinkt môže byť v určitých situáciách aj na škodu. Obzvlášť k najmenší členom „svojej svorky“ sa môže správať veľmi ochraňujúco aj v nevhodných situáciách.

Zhrnutie

Appenzellský salašnícky pes, vďaka svojmu neveľkému rozšíreniu, iste bude budiť pozornosť ako na cvičisku, tak v psom parku alebo na prechádzke v meste. Tento švajčiarsky pes má ideálnu veľkosť aj do menšieho bytu a skvelé vlastnosti rodinného a strážneho psa. Toto plemeno sa vyznačuje pevným zdravím a napriek tomu, že to nie je malý psík, aj pomernou dlhovekosťou. Bežne sa títo strakatí ochrancovia a strážcovia dožívajú 12 až 14 rokov.

Všeobecná charakteristika appenzellského salašníckeho psa

Starostlivosť o jeho fyzické blaho nie je nijako náročná, avšak je potrebné počítať s trochu vyššími nárokmi čo sa týka jeho duševnej zábavy. Nechať rásť appenzellského salašníckeho psa ako drevo v lese, by mohol byť neskôr pomerne veľký prúser. Od raného veku je dôležitá najmä socializácia na ľudí, zvieratá i situácie. Túto „prácu“ by mal začať už zodpovedný chovateľ, od ktorého si svoje šteniatko budete brať. Čím viac toho psík v mladom veku spozná, prežije a zažije, tým to pre neho aj pre vás, ako jeho vychovávateľa, bude v budúcnosti jednoduchšie. Mať zdravo sebaistého a vyrovnaného psa za trochu tej námahy v začiatku určite stojí a vám i vášmu psovi to značne uľahčí ďalšie spolužitie.

I. Povaha

Štandard definuje appenzellského salašníckeho psa ako všestranného pracovného a rodinného psa, živého, temperamentného, ​​sebaistého a nebojácneho… K svojim pánom je veľmi milý, oddaný a lojálny. Jeho vrodenú ostražitosť a nedôveru voči cudzím ľuďom je potrebné podchytiť hneď v mladom veku, aby sa nesprávnym vedením nestal zdeseným či dokonca agresívnym. Vysoká inteligencia a ochota spolupracovať so svojím majiteľom ho robí psom veľmi vhodným k všestrannému výcviku. Výcvikom podporená dobrá ovládateľnosť spolu s mrštnosťou a rýchlosťou zase nájde uplatnenie pri rôznych psích športoch – od dogdancingu cez flyball až po agility. Výborné vlastnosti strážcu a ochrancu majetku i rodiny zostali tomuto plemenu zachované.

II. Vzhľad

Trojfarebný, stredne veľký pes, takmer kvadratickej telesnej stavby, v celom rozsahu harmonických proporcií, svalnatý, veľmi pohyblivý a vrtký, s chytrým výrazom tváre.

Kohútiková výška psov sa pohybuje v rozmedzí 52 – 56 cm, sučiek 50 – 54 cm. Obojsmerná tolerancia je 2 cm. Hmotnosť psov aj súk je v rozmedzí 22 – 32 kg.

Veľkostne harmonická, mierne klinovitá, pomerne plochá hlava je najširšia medzi ušami, od ktorých sa rovnomerne zužuje smerom k ňufáku. Nos je čierny alebo tmavo hnedý, zodpovedajúci farbe srsti. Silný chrup má pravidelný nožnicový zhryz, toleruje sa aj skus kliešťový, ako aj absencia niektorých zubov či ich zdvojenie. Pomerne malé oči mandľového tvaru majú mať živý výraz a čo najtmavšiu farbu. Pomerne vysoko a široko nasadené uši trojuholníkového tvaru v pokoji priliehajú k tvári. Pri vzrušení sa natáčajú dopredu.

Krátky silný a suchý krk prechádza v silné a kompaktné telo. Stredne dlhý, pevný a rovný chrbát pokračuje krátkymi pevnými bedrami a pomerne krátkym zadkom. Chvost je husto osrstený, zo spodnej strany je srsť trochu dlhšia. V pohybe je stočený tesne nad zadkom, nesený uprostred alebo bokom.

Hruď je široká, hlboká a siahajúca až k lakťom s výrazným predhrudím. Brucho je pomerne voľné, len málo vtiahnuté.

Končatiny sú svalnaté, rovné a paralelné, nie príliš úzke. Laby sú krátke s klenutými, dobre priliehajúcimi prstami a silnými vankúšikmi.

Srsť je poschodová, pevná a priliehajúca. Krycia srsť je hustá a lesklá. Čierna, hnedá alebo sivá hustá podsada ňou nemá presvitať. Zvlnenie srsti na kohútiku a chrbte sa toleruje, ale nie je žiaduce.

 Základná farba je čierna alebo havanská hnedá s, pokiaľ možno, symetrickými hnedočervenými a bielymi znakmi. Malé hnedočervené znaky (škvrny) nad očami. Hnedočervené znaky na lícach, na hrudi (vľavo a vpravo v oblasti ramenného kĺbu) a na končatinách, pričom hnedočervená je vždy medzi čiernou respektíve havanskou hnedou a bielou. (zdroj)

III. Vzťah k deťom a domácim maznáčikom

Appenzellský salašnícky pes, rovnako ako jeho väčší bratranec, miluje svoju rodinu. Platí to aj pre deti. Avšak vzhľadom k vyššiemu temperamentu, je viac než vhodné na seba deti a psa naozaj dôkladne zvyknúť, a naučiť ich vzájomnému rešpektu a správnemu správaniu. S cudzími deťmi by mohol appenzellák robiť „poriadok“, najmä ak by nadobudol dojem, že jemu zverená domáci drobotina je v ohrození. Nie je teda dobré nechávať deti so psom bez dozoru dospelej osoby.

Samce bývajú v dospelosti trochu neznášanlivé k iným samcom. Avšak to sa dá vhodným výcvikom a socializáciou eliminovať. Je dobré appenzellského salašníckeho psa od šteňaťa zvykať aj na ostatné zvieratá, potom je jeho spolužitie s nimi zvyčajne bez problémov.

IV. Výchova a výcvik

V rukách skúseného majiteľa je appenzellský salašnícky pes doslova poklad. Vhodný k všestrannému výcviku, psím športom, záchranárčine a mnohým iným odvetviam kynológie. Je však takmer nutné disponovať nejakými skúsenosťami, predovšetkým s výchovou. Ako je napísané vyššie, čas ušetrený na údržbe nenáročného zovňajšku, musíte (a mnohokrát niekoľkonásobne) investovať do jeho správnej a včasnej socializácie, výchovy a výcviku. U tohto plemena je obzvlášť dobré vyberať od naozaj kvalitného chovateľa, ktorý sa šteňatám intenzívne venuje, a v tomto smere vám psíka v podstate „predpripraví“. Zanedbaná výchova a socializácia majú neraz za následok pretočenie jeho prirodzenej nedôvery až v agresivitu alebo ustrašenosť. Namiesto sebaistého a ostražitého strážcu a ochrancu sa tak ľahko môže stať, že budete mať doma labilný uzlíček nervov alebo agresora. (zdroj)

V. Zdravie a starostlivosť

Zdravie appenzellského salašníckeho psa by sa dalo označiť za železné. V chove sa pravidelne röntgenujú bedrové a lakťové kĺby kvôli dysplázii. Iné vyšetrenia chovné jedince povinné nemajú. Napriek tomu odporúčame k prečítaniu tento súpis vyskytujúcich sa chorôb, zverejnených na stránkach Klubu švajčiarskych salašníckych psov – odkaz tu. Sami chovatelia sa nezmieňujú o žiadnej špeciálnej starostlivosti, ktorú by appenzellák potreboval. Platí teda to isté, čo u všetkých plemien alebo krížencov. Preventívne kontroly očí, zubov, uší a pazúrov a povinné očkovanie. Údržba srsti je, okrem obdobia pĺznutia dvakrát do roka, takmer nulová. Stačí občas prekartáčovať alebo v prípade veľkého znečistenia okúpať. Inak si u neho vystačíte s čistou vodou či vlhkým uterákom. (zdroj)

VI. Náročnosť

Náklady na „prevádzku“ appenzellského salašníckeho psa sú takmer minimálne. Strihovú úpravu, trimovanie alebo nákladnú profesionálnu kozmetiku u neho nevyužijete. Kvalitnej stravy tiež pri jeho veľkosti nespotrebujete enormné množstvo. Vďaka jeho pevnému zdraviu aj návštevy u veterinárneho lekára bývajú spravidla preventívneho charakteru. Jediné, v čom je appenzellský salašnícky pes naozaj náročný, je potreba času. Ten zaberie jeho výchova, výcvik a vybitie jeho temperamentnej povahy správnym smerom.

Obstarávacia cena appenzellského salašníckeho psa s PP začína zhruba na 500 eurách. (zdroj)

Ak sa nechcete zúčastniť výstav alebo aktívne chovať, môžete sa u chovateľa informovať, či nemá šteniatko v pet kvalite alebo neštandardného jedinca nevhodného do chovu. Skúsený chovateľ už u veľmi malých šteniatok môže poznať, či sú vhodné skôr ako miláčik (pet kvalita – farba alebo rozloženie znakov atď.) alebo majú drobnú vývojovú chybu vyraďujúcu z chovu (zlý skus, nezostúpené semenníky, zálomok na chvostíku). Takéto šteniatka bývajú výrazne lacnejšie než zviera, ktoré má nádej presadiť sa na výstavách alebo v chove. Predtým, než si appenzellského salašníckeho psa zaobstaráte od priekupníka alebo z takzvaného domáceho chovu, zvážte prosím adopciu. Tento spôsob obstarania psíka môže mať aj mnoho výhod. Z adopcie môžete získať psíka už naučeného hygiene, samostatnosti a so základným výcvikom. U starších zvierat môžete vyberať aj podľa povahy. Skúsený personál útulku alebo dobrovoľník z dočasnej starostlivosti môže odporučiť psíka na mieru, priamo do vašej domácnosti. Väčšina psíkov a sučiek už býva aj kastrovaných, aby sa predišlo nežiaducim nehodám, a všetci majú platné očkovanie, čip a sú pod pravidelnou veterinárnou kontrolou.

VII. História

Appenzellský salašnícky pes je jedným zo štvorlístka salašníckych psov pochádzajúcich zo Švajčiarska. V roku 185 bolo toto plemeno prvýkrát popísané v knihe Život zvierat vo svete Álp (český preklad). Rovnako ako ostatné salašnícke psy, má za predkov rímskych dobytkársky psov. Už v roku 1906 bol založený prvý chovateľský klub a plemenná kniha. Ako samostatné plemeno ho FCI uznala v roku 1989. Meno dostal podľa oblasti vo Švajčiarsku, kde bolo plemeno pôvodne chované. Aj keď sa jedná o plemeno pomerne málo rozšírené, bola by škoda, keby si nenašlo cestu do viacerých domácností u nás i vo svete. (zdroj)

VIII. Dôležité informácie

Hmotnosť:psy: 52 – 56 cmsučky: 50 – 54 cm
Výška v kohútiku:Psy aj sučky: 22 – 32 kg
Typický znak:zatočený chvost, trojfarebný
Požiadavky na výcvik:vysoké
Energia:vysoká
Dĺžka života:12 – 14 rokov
Sklony k slintaniu:nízke
Sklony k chrápaniu:nízke
Sklony k štekaniu:vysoké
Sklony k hrabaniu:nízke
Potreba pozornosti:vysoká
Pôvodné využitie:ovčiarsky a strážny pes
Dĺžka srsti:krátka
Typ srsti:hladká
Farba srsti:čierna s hnedými a bielymi znakmi, havanská hnedá s hnedými a bielymi znakmi
Potrebná starostlivosť o srsť:nízka

Kde kúpiť appenzellského salašníckeho psa?

Všetko ste zvážili a ste presvedčení o tom, že budete pre appenzellského psa dobrým pánom? Tak dobre teda! Nižšie prikladáme zoznam obľúbených chovateľských staníc na Slovensku a v Česku, ktoré sa zaoberajú chovom tohto plemena a pravidelne mávajú šteniatka salašníckeho psa na predaj.

Pokiaľ máte záujem o adopciu tohto plemena, pod zoznamom chovateľských staníc nájdete odkaz na združenia zaoberajúce sa pomocou appenzelským salašníckym psom.

 Chovné stanice na Slovensku

Chovné stanice v Česku

Útulky, dočasná starostlivosť a depozity

Chcete vášho psíka naučiť úchvatné a vtipné triky?

  • Túžite po lepšom vzťahu s vaším psím parťákom?
  • Chcete sa blysnúť pred kamarátmi čo s vaším psíkom dokážete?
  • Hľadáte nenáročnú aktivitu pre akékoľvek psie plemeno?
  • Chcete vášho psíka zabaviť v nepriaznivom počasí a počas dlhých večerov?

Vložiť komentár