fbpx

15 dôvodov, prečo si (ne)obstarať trpasličieho králika

Chcete domáceho maznáčika, ale na psíka alebo mačku si netrúfate? Králiček je milé a inteligentné zviera, ktoré sa všeličo naučí. Roztomilý noštek, ušká a huňatý kožúšok nenechajú chladných ani tých najdrsnejších chlapcov. Čo všetko potrebuje králiček pre spokojný život, akú klietku zaobstarať a či je to maznáčik práve pre vás sa dozviete v našom článku o tomto malom ušiakovi!

OSEM dôvodov, prečo si OBSTARAŤ trpasličieho králika

  • Králiček je oproti napríklad škrečkom pomerne veľký a tak sa nemusíte báť, že mu manipuláciou ublížite.
  • Čo králik, to osobnosť. Králiky nie sú žiadni ťuťmáci, to ako dokážu dať najavo svoju náladu vás naozaj prekvapí.
  • Krátke chlpy, dlhé chlpy, biely, čierny alebo fľakatý? Medzi králikmi si vyberie každý.
  • Taký panáčkujúci ušiak je roztomilosť sama. Ich rôzne polohy pri odpočinku a šibalstvá, ktoré dokážu vymyslieť, vás zase určite pobavia (ak vám teda práve nebude likvidovať nábytok).
  • S králikom si tiež môžete užiť veľa zábavy. Počuli ste už napríklad o králičom hope? Králik je šikovný a rýchlo sa naučí, čo má na danej prekážke robiť. A ak vám to pôjde, môžete začať aj pretekať.
  • Králik je čistotný a tak môže v klietke mať pokojne aj koberček. Stačí mu plastové WC pre hlodavce v ktorom bude mať podstielku. Väčšina králikov sa na to naučí a chodia si tam uľaviť, aj keď napríklad práve hopsajú po izbe.
  • Na rozdiel od morčiat sú králiky spokojné aj ako jedináčikovia. Naopak sú niektoré z nich pomerne teritoriálne. Nie je teda nutné mať doma hneď polku králikárne.
  • Sú to odolné zvieratá. Ak je králiček zvyknutý, môže žiť aj vonku. Pre pobyt vonku musia mať ale samozrejme vhodné bývanie.

SEDEM dôvodov, prečo si NEOBSTARAŤ trpasličieho králika

  • Králiček je zvieratko, ktoré má rado pohyb. Byť v klietke 24 hodín pre nich nie je vhodné. Denne je potrebné im dopriať prebehnutie po byte alebo mu vyhradiť aspoň časť izby, kde sa bude môcť prebehnúť.
  • Sú to osobnosti a dokážu byť aj veľmi náladové. Keď sa im niečo nepáči, dajú to jasne najavo. Dupocú, pobehujú, hryzú mreže a celkovo s nimi nie je reč.
  • Nie nadarmo sa hovorí, že králik je niečo medzi mačkou a psom. Nevyhýba sa im ani puberta. Samčekovia môžu začať značkovať a hľadajú si niečo aspoň vzdialene podobné samičke (napríklad plyšiaky alebo vankúše). Samičky sú zase dosť náladové.
  • Králiček sa dožíva okolo 8 rokov a tak je to záväzok na celkom dlhú dobu. Preto nie je vhodné ho kupovať len pre deti, ktoré často prestane po čase baviť.
  • Králik, na rozdiel od morčiat a iných menších zvieratiek, sa musí očkovať. Raz za pol roka teda musíte so zajačikom k veterinárovi, ktorý ho zároveň prezrie.
  • Hoci je to malé zviera, potrebuje veľkú klietku. Minimálna dĺžka klietky je 100 cm, ideálne i viac. Počas dňa sa tiež musí prebehnúť. Budete teda musieť zamedziť prístup ku káblom a všetkému čo by mohol králik zničiť.
  • Králik síce nepatrí medzi hlodavce ako také, ale hlodá a to veľmi rád. Vetvička na okusovanie v klietke môže predísť okusovaniu nábytku.

Zhrnutie

Králik je roztomilé a chytré zvieratko, ktoré potrebuje priestor. Môže žiť v klietke, v ohrádke, alebo vo vonkajšej ubikácii. Dokáže sa naučiť uľavovať si na jednom mieste a tak nemusí mať podstielku po celej klietke. Dožívajú sa pomerne vysokého veku a v období dospievania dokážu svojich majiteľov pekne vytočiť. Niekedy sú náladoví a strážia si svoj priestor, sú teda vhodní na chov skôr po jednom, aj keď sa dokážu naučiť tolerovať aj iného králika.

Chov králika

Než si zaobstaráte zajačika, mali by ste pre neho mať prichystanú výbavu. Králik patrí medzi náročnejšie zvieratká. Oproti škrečkom, osmákom a iným hlodavcom totiž potrebuje zábavu, pomerne dosť priestoru a pohyb. Oproti psovi alebo mačke je to ale stále zviera vcelku nenáročné. Prvé a finančne najnáročnejšie je vhodné bývanie. Najčastejšie sa využíva klietka. Klietka na jedného králika by mala mať na dĺžku aspoň jeden meter, ideálne i viac. Preto si vopred dobre rozmyslite kam klietku umiestnite a či sa vám do bytu vojde. Druhým variantom je ohrádka, ktorá vám síce zaberie polovicu izby, ale králiček bude mať naozaj veľa priestoru. Niekto chová zakrslíky celoročne vonku, aj to je variant, ktorý je vhodný najmä, ak je niekto v rodine alergik. Pre chov vonku je však potrebné mať dostatočne veľkú a kvalitnú králikáreň.

Základným vybavením každej klietky pre králička je:

  • napájačka
  • jasličky na seno
  • miska na granule
  • vetvičky na okusovanie
  • wc a podložka namiesto podstielky/podstielka

Väčšina králikov je čistotná a naučí sa vcelku spoľahlivo využívať wc pre hlodavce, vďaka tomu môžete na dno klietky položiť koberček, deku alebo inú podložku. Použiť môžete ale aj klasické podstielky, ako sú hobliny, drevené peletky alebo asan. Ak chcete chovať králika v klietke, je dobré ho pravidelne púšťať z klietky von. Miestnosť, kde sa bude váš nový parťák pohybovať, je nutné pripraviť. Zabezpečte káble, kvety a ďalšie veci, ktoré by mohli prísť králikovi pod zuby. Výbeh potom môžete vybaviť rôznymi hračkami a prekážkami. Medzi králikmi sú obľúbené rôzne loptičky, tunely ale aj škatule s vystrihnutými otvormi.

Vzhľadom k tomu, že je králik pomerne zvedavé a inteligentné zviera, môžete ho naučiť nielen čistotnosti, ale tiež sa naučia prísť na zavolanie (samozrejme za nejaký úplatok). Medzi majiteľmi králičkov je tiež obľúbený tzv. králičí hop, čo je obdoba psej agility. Králik je navádzaný majiteľom a prekonáva rôzne prekážky. V králičom hope sa môžete zúčastniť súťaží alebo sa pokúsiť prekonať rekord vo výške skoku.

Králiček je osobnosť a väčšina z nich nevyhľadáva maznanie. Samičky si často strážia klietku a samčekovia zase v puberte značkujú. Po čase sa ale väčšina jedincov upokojí a sú z nich zase pohodové králiky, ktoré si prídu pre pohladenie. Samozrejme, spolužitie viac králikov nie je úplne jednoduché v akomkoľvek veku. Sú to teritoriálne zvieratá a často medzi nimi kvôli území dochádza k potýčkam. Pokiaľ sa ale predsa len rozhodnete pre dvoch jedincov, musí mať každý svoju klietku, ktorá bude len jeho. Ak sa takí jedinci poznajú od malička, alebo ich dlhodobo necháte zvykať na seba, dokážu žiť v jednej domácnosti bez toho, aby sa napádali. Spokojnejší sú väčšinou ako jedináčikovia. Naopak, spolužitie napríklad so psami zvláda väčšina králikov bez problémov. Tu je potrebné ale strážiť psa, ktorý by ľahko mohol zameniť králičieho spoločníka za korisť.

A čo vlastne ten králik žerie? Králik je bylinožravec a hlavnou zložkou potravy by malo byť seno. Seno je ideálne dávať do jasličiek nad wc. Vďaka tomu králik nerozťahá seno po klietke a tiež sa lepšie naučí na toaletu, jedlom totiž králik trávi denne veľa času. Seno je vhodné doplniť už spomínanými vetvičkami, zeleninou a ovocím a prípadne i granulami. Obilné zmesi nie sú pre trpasličie králiky vhodné. Zle ich trávia a v neskoršom veku spôsobujú zdravotné problémy. Aj kvalitné bezobilné granule majú slúžiť iba ako doplnok k senu a odporúča sa dávať jednu lyžicu na deň. Ako zdravé maškrtenie či spestrenie sena sú ideálne rôzne bylinky, či už v lete čerstvé alebo v zime sušené. Môžete ich pridať do sena, alebo použiť ako maškrtu zvlášť.

Dôležité informácie o trpasličieho králikovi

Váha:0,9 – 2 kg
Pôvodný druh:Európsky divoký králik
Vhodná ubikácia:Klietka, ohrádka, králikáreň
Cena:Podľa plemena a pôvodu od 10 – 50 eur
Dĺžka života:8 rokov
Aktivita:K večeru

Plemená zakrpatených trpasličieho králikov:

Zakrpatený farebný

Pod toto plemeno spadajú všetci rôzne strakatí, fľakatí a farební zakrslíci. Telo i hlava sú okrúhle a krátke, rovnako ako u iných plemien by uši mali byť čo najkratšie a vzpriamené. Toto plemeno má mnoho variet, ako je bielopesíkatý, čierny, činčilový alebo japonský. Všetky tieto variety sú vyšľachtené z plemena hermelín.

Hermelín

Hermelín je čisto biely. Pôvodní jedinci boli albíni. Mali červené oči a telo vrátane pazúrikov bez pigmentu. Na začiatku 20. storočia bola v Nemecku vyšľachtená nová varieta, kde majú králiky oči nebesky modré a zornička je čierna. Hermelín má krátke a zavalité telo, hlava je krátka, rovnako ako uši. Patrí medzi menšie plemená a váži okolo jedného kila (niektorí jedinci i menej).

Zakrpatený strakáč

Zakrpatený strakáč vyzerá na chlp rovnako ako strakáči z králikární, s jedným zásadným rozdielom – veľkosťou. Zakrpatený strakáč na rozdiel od pôvodného strakáča totiž dorastá iba do hmotnosti okolo 1,5 kg. Typickým znakom tohto plemena je strakaté čiernobiele sfarbenie. Králik má čierny pruh pozdĺž chrbtice a fliačky v zadnej časti tela, má čierne uši, okolie ňufáku a očí. Zvyšok tela je biely.

Zakrpatený baránok

Zakrpatený baránok sa od iných plemien líši predovšetkým postavením a dĺžkou uší. Uši sú dlhšie ako u iných plemien. Oproti priemerným 5,5 cm u iných trpaslíkov môžu mať uši baránka dĺžku až 24 cm. Potom, čo mláďa povyrastie, sa klopia dole pozdĺž hlavy. Sú tiež o niečo väčšie ako iné plemená. Baránkovia dorastajú do váhy od 1,5 do 2 kg. Baránka si môžete zaobstarať vo všetkých možných farebných variantoch, rovnako ako zakrpateného farebného.

Zakrpatený rex

Zakrpatený rex nemá nič spoločného s psím detektívom z televízie. Rex je označenie typu srsti. Rex králiček má srsť, ktorá rastie kolmo od tela a vytvára tak jedinečný a nezameniteľný vzhľad tohto plemena. Oproti ostatným plemenám je ich telo štíhlejšie a hlava o niečo pretiahnutejšia. Aj ich vztýčené uši sú o pár centimetrov dlhšie (cca 9 cm).

Trpasličí levíček

Toto jedinečné plemeno vzniklo pravdepodobne v Belgicku. Je to plemeno, ktoré váži v priemere 1,5 kg. Najtypickejšia pre nich ale je srsť, v stredovej časti trupu a na zadnej časti je normálnej štruktúry, je hustá, pružná a priliehavá. Typickým znakom plemena sú fúzy, čelenka, hriva a dlhšie osrstenie na bokoch. Niektorí jedinci majú srsť bohatšiu, tá sa musí pravidelne vyčesávať, u iných v dospelosti zostáva dlhšia srsť iba na hlave.

Zakrpatený teddy

Teddy sa od iných plemien líši nielen vzhľadom. Sú oveľa pokojnejší a tolerantnejší a celkovo priateľskejší. Lepšie znáša iné ušiaky a celkovo je menej náladový. Teddy váži od 800 g do 1 500 g a najtypickejšia pre nich je srsť, ktorá je po celom tele dlhá a jemná. Majitelia im často aj češú copíky, aby lepšie videli. Je dôležité srsť pravidelne česať aby sa nemotala. Vybrať si môžete z rôznych farebných typov od bielej po čiernu.

Ako a kde králička zaobstarať?

Väčšinu z nás asi ako prvá možnosť napadne zverimex. Je ale vhodné brať ho z obchodu? Problémov s králičkami zo zverimexu môže byť hneď niekoľko. Často sú príliš malí a nie vždy máte to šťastie a donesiete si zdravé zvieratko. Králiky po odstavení sú náchylné ku kokcidióze a tak sa často stáva, že namiesto radosti z nového člena rodiny, po pár dňoch či týždňoch rodina králička oplakáva. Ale ani ak bude králiček zdravý, nemáte často vyhrané. Tieto králiky sú často bojazlivé a nechcú s človekom mať nič spoločné. Ich skrotenie je tak zložitejšie ako u králika od chovateľa. Zverimex je síce najjednoduchší a najrýchlejší spôsob, rozhodne ale nie je najbezpečnejší.

Na druhej strane existujú aj chovateľské stanice, tu si jednak môžete vybrať plemeno, farbu i pohlavie podľa svojich predstáv a tiež dostanete zviera zdravé a krotké, v správnom veku pre odber. Cena zajačika u chovateľa a vo zverimexe je dnes už porovnateľná a tak najväčšou prekážkou môže byť to, že nový maznáčik nebude hneď a asi si preňho budete musieť aj kúsok zájsť (aj to sa ale dá vyriešiť špeciálnou prepravou).

Uvádzame zopár chovateľských staníc zakrpatených plemien:


4.4/5 - (14 votes)

Vložiť komentár