13 dôvodov, prečo si (ne)obstarať pieskomila

Nudí vás už televízia a do kina je to ďaleko? Milujete prírodu a pri pohľade na drobné labky, zamatový kožúšok, mykajúce sa fúziky a očká ako koráliky, sa vždy roztopíte ako zmrzlina v rovníkovej Afrike? Kúpte si pieskomily! Títo malí činorodí,, myšiaci“ sú rozkošní a akční chlapíci. Hovorí sa, že pohľad na rybičky v akváriu upokojuje. Sme presvedčení, že rodinný život pieskomilov hravo strčí do vrecka aj ten najlepší dokument od BBC. Poďme si teda tieto malé zvieratká predstaviť bližšie.

SEDEM dôvodov, prečo si obstarať pieskomila 

• Pracujete celý deň a na mačku či psa nemáte čas? Pieskomily celý deň leňošia a večer začnú vyčíňať. Nemusíte tak mať obavu, že by ste o ich veselé kúsky prišli a večer sledovali len spokojne spiace našuchorené guličky.
• Ako pri mnohých domestikovaných druhoch, aj u pieskomilov chovatelia vyšľachtili veľa farebných variant srsti. Môžete ich tak od seba ľahko rozlíšiť a vytvoriť aj pestrú skupinu v jednej ubikácií. Farebné varianty a možné kríženia nájdete tu.
• Napriek tomu, že pieskomily cez deň spia, k večeru a v noci si absenciu aktivity vynahradzujú. Sú to veľmi vynaliezavé a rýchle zvieratká. Rozhodne nebudú len nečinne sedieť.
• Pieskomily najradšej žijú vo väčších skupinách. Pozorovaním ich sociálneho života sa rozhodne nudiť nebudete.
• Aj tento drobný hlodavec sa dá veľmi dobre skrotiť. Môže tak byť kamarátom aj staršiemu dieťaťu, ktoré bude pri manipulácii s krehkým zvieratkom dostatočne opatrné.
• Pieskomily nie sú potravinoví špecialisti. Nároky na ich stravovanie nie sú nijako náročné, a krmivo pre nich zoženiete v každom dobrom obchode pre zvieratá.
• Sú veľmi čistotné a potrebu vykonávajú väčšinou na jedno miesto. Nemusíte tak často čistiť kompletne celú ubikácie. Stačí vybrať znečistenú podstielku. Avšak časť starej podstielky na mieste vždy ponechajte, aby pieskomil opäť trafil na svoj ,, záchod“.

ŠESŤ dôvodov, prečo si NEOBSTARAŤ pieskomila 

• Pieskomil nie je samotár. Chovať iba jedného, ​​aj keď sa mu budete venovať, pre neho nie je dobré. Potrebuje kamarátov rovnakého druhu, inak trpí.
• Ako sme naznačili v prvom odseku, pieskomily majú súmračnú a nočnú aktivitu. Ak milujete spánok a vyruší vás z neho aj pád špendlíka na podlahu, nebude pre vás pieskomil ten pravý kamarát. Ak teda ich domček nepresťahujete na pôdu či do pivnice.
• Pieskomil, vďaka svojej veľkosti a rýchlosti, nie je vhodným zvieratkom pre malé deti. Pri zlej manipulácii mu môže byť pád z výšky alebo silnejšom stlačení, osudným.
• Rovnako ako osmák, aj pieskomil si vyvinul osobitný spôsob obrany. Pri úľaku, alebo zlom zaobchádzaní, môže pustiť chvostík ako jašterica. Pahýl sa celkom rýchlo zahojí, ale chvost mu už nikdy nedorastie.
• Pieskomily sú pomerne náročné na priestor. Radi hrabú a v prírode si stavajú komplikovanú sieť tunelov. Aj doma chovaný pieskomil potrebuje pomerne priestrannú ubikáciu.
• Kombinovať pieskomila s inými druhmi, napríklad škrečkami, nie je dobrý nápad. Sú to veľmi teritoriálne zvieratká a v domčeku by tak mohla nastať celkom krutá vojna o priestor. Pokiaľ chcete namiešať skupinu pieskomilov z iných ,,rodín“ je veľmi vhodné urobiť tak pred ôsmym týždňom veku, aby sa zvieratá dobre znášali a nedochádzalo k napádaniu.

Chov pieskomila 

S trochou fantázie a šikovnosti môžete svojim pieskomilom vytvoriť skutočný ,,raj“, kde si môžu hrabať a stavať ich obľúbené tunely a komôrky. Chovom samého pieskomila mu môžete skôr uškodiť. Tieto zvieratá majú silnú potrebu žiť v rodine. Spravidla je ideálne chovať dohromady niekoľko samičiek, ak nechcete pieskomily rozmnožovať.

Chovom v páre, alebo v skupine so samcom, môžete mať niekoľkokrát do roka slušnú nádielku malých pieskomilov. Samice rodia 3 až 4 vrhy ročne po dvoch až ôsmich mláďatách. Gravidita trvá 25 – 29 dní a rodia sa hluchí a slepí s hmotnosťou okolo 2g. Samec sa po pôrode neoddeľuje. Pomáha s výchovou mladých a neskorší návrat do skupiny by mohol byť pre neho problematický. Okolo 4 týždňa už bývajú pomerne samostatní, ale ak majú možnosť, snažia sa sať mlieko ešte v šiestom až siedmom týždni života. Od samice sa odoberajú väčšinou v ôsmom týždni.

Opakované pôrody však samičky vysilujú a nájsť dobré domovy všetkým malým pieskomilom môže byť z dlhodobého hľadiska dosť náročné.

Ak ste sa rozhodli, že pieskomil je tým správnym zvieratkom práve pre vás, je nutné mu pred jeho príchodom do domácnosti vytvoriť správne miesto k životu. Ideálne je akvárium alebo terárium s minimálnym rozmerom 60 (d) x 40 (š) x 40 (v) pre pár. Čím viac zvierat, tým je samozrejme treba väčší priestor. V obydlí by nemali byť žiadne plastové komponenty. Pieskomily ich veľmi rýchlo zlikvidujú svojimi ostrými zubami. Ideálne je vybavenie z dreva, ktorému ich deštruktívna činnosť nevadí a nie je životu nebezpečná.

Inšpiráciu, ako zariadiť skvelé bývanie pre pieskomily nájdete napríklad tu, alebo v našom článku o klietkach pre hlodavce.  

Pre pieskomily sú vhodné rôzne typy podstielok. Môžete použiť klasické hobliny, či napríklad bukové štiepky, podstielku asan, kukuričnú podstielku … Najvhodnejšia sa javí zmes rašeliny, jemného piesku a pilín. Určite však pieskomily ocenia rozmanitý výber materiálu na stavanie hniezd a chodbičiek. Vďační vám budú aj za rolky od toaletného papiera alebo papierových utierok, kartónové škatuľky (bez izolepy, lepidla a potlače), vetvy alebo väčšie kamene, ktoré môžu využívať ako pozorovateľňu.

Poslednou, ale nemenej dôležitou, súčasťou spokojného života pieskomilov je kŕmenie.

Základ stravy tvoria rôzne druhy semien – slnečnica, kukurica, hrach, sója, tekvica, melón, proso, pšenica, ovos alebo ovsené vločky a pod. V zime môžeme časť semien podávať aj naklíčenú, avšak pozor na plesne. Ochotne prijímajú aj rôzne druhy ovocia a zeleniny – mrkva, zeler, paštrnák, petržlen, šalát, čakanku, kaleráb, jablká, hrušky, čerešne, marhule, alebo zelené kŕmenie – trávy, púpavu, lucernu, ďatelina … Ako doplnok stravy môžeme podávať sušené, najlepšie celozrnné, pečivo alebo chlieb . V špecializovaných obchodoch pre zvieratá môžete zakúpiť aj špeciálne zmesi pre pieskomily či rôzne hlodacie maškrty.

Pieskomil nie je výhradne bylinožravec a potrebuje teda aj živočíšnu zložku potravy. Môžete im ponúknuť múčne červy, cvrčky, hmyz, ale zvyčajne nepohrdnú ani na tvrdo uvareným vajcom, vareným mäsom (bez korenia), tvrdým nesoleným syrom alebo bielym jogurtom. V prírode žijú pieskomily v púštnych oblastiach a dokážu veľmi účinne hospodáriť s vodou obsiahnutou len v potrave. Napriek tomu by mali mať aj napájačku s čerstvou vodou k dispozícii. (zdroj)

Dôležité informácie o pieskomilovi

Váha:	110 -130g
Pôvod:	Mongolsko, Čína
Vhodná ubikácia:	akvárium s drátenou nástavbou, terárium, vitrína
Cena:	podľa farby a pôvodu od 3€ do 40€
Dĺžka života:	3 – 4 roky
Aktivita:	večer a v noci

Najznámejšie druhy pieskomilov 

Najrozšírenejším druhom, o ktorom sme sa zmienili v tomto článku, je pieskomil mongolský. existujú však aj iné druhy pieskomilov, ktoré môžete chovať, napríklad:

Pieskomil veveričkochvostý

Je trochu drobnejšie než pieskomil mongolský a od ostatných druhov pieskomilov sa odlišuje osrstením po celej dĺžke chvosta, podľa ktorého dostal svoje druhové meno. Ten je pokrytý dlhými hustými chlpmi. Chlpy na chvoste sú hnedoryšavé až čierne, špička býva väčšinou biela. Tiež pieskovo hnedé sfarbenie chrbta je u niektorých poddruhov trochu odlišné od iných druhov pieskomilov. Brucho a končatiny sú belavé, pazúry svetlé. Na rozdiel od iných druhov pieskomilov často a rád šplhá a nie je pri obrane teritória toľko agresívny. Väčšinou si vystačia s obyčajnou demonštráciou sily a k súbojom nedochádza. Ku komunikácii využíva práve svoj hojne osrstený chvostík. Oproti Pieskomilovi mongolskému sa dožíva aj vyššieho veku 4 až 5 rokov. Najstarší zaznamenaný jedinec mal 7 rokov a 3 mesiace.

Pieskomil tučnochvostý

Od ostatných pieskomilov sa odlišuje najmä stavbou tela. Namiesto atletického štíhleho zvieratka skôr pripomína škrečka alebo plcha. Ako názov napovedá, jeho chvost je kratší a pomerne silný. Predtým bol nazývaný,,kyjochvost“. Hrúbku chvostíka spôsobujú uložené tukové zásoby. Celkovo je tento druh zavalitejší než ostatní jeho príbuzní. Tento drobný zástupca rodu pieskomilov dosahuje v prírode váhy len okolo 20 – 50g, v zajatí sa však často prekrmujú. Mäkká a hustá srsť je na vrchnej strane béžová či žltohnedá, brucho a končatiny sú biele. Ideálnou podstielkou pre tento druh je púštny piesok, menej vhodný je piesok riečny alebo nehrudkujúci mačkolit.Tieto pieskomily chováme ideálne v pároch a po oplodnení samice samca oddeľujeme. Dožívajú sa okolo troch rokov.

Pieskomil bledý

Tento druh pieskomila možno pomerne ľahko skrotiť, ale napriek tomu nebude nikdy natoľko kontaktný a maznavý ako pieskomil mongolský. Stavbou tela je trochu menšej a subtílnejšej postavy. Srsť je pieskovo žltá a pod ňou presvitá tmavšie podsada. Spodná strana tela je biela. Na prvý pohľad zaujmú u tohto druhu pieskomila naozaj veľké zadné labky. Vďaka nim je pieskomil bledý výborným skokanom. Preto musí byť ubikácia veľmi dobre zabezpečená aj zhora. Ideálne podstielkou je piesok. Ubikácia by sa mala dobre vetrať, aby sa zabránilo usadzovaniu vlhkosti. Pieskomil bledý nie je toľko teritoriálne ako pieskomil mongolský. V zajatí je pomerne dlhoveký – dožíva sa 5 až 6 rokov.

Pieskomil hodvábny 

Jeho chov sa príliš nelíši od chovu pieskomila mongolského, je len náročnější na priestor. Zloženie krmiva je prakticky rovnaké, len sa treba vyhnúť prílišnému množstvo olejnatých semien a orechov. Ako u ostatných pieskomilov, aj tento vyžaduje na údržbu srsti pravidelnú možnosť pieskových kúpeľov, ideálne s prídavkom mastenca. Vrchnú stranu tela má ľahko červenkastú, spodná strana je biela. Prechod medzi farbami je jasne ohraničený. Srsť má, oproti pieskomilovi mongolskému, trochu dlhšiu. Má aj výrazne väčšie uhľovo čierne oči, ktoré svedčia o jeho výlučne nočnej aktivite. Zvyčajne sa dožíva v prírode 2 – 4 roky, ale v zajatí nie je výnimkou ani šesťročný pieskomil hodvábny.