fbpx

15 dôvodov, prečo si (ne)obstarať činčilu

Keď sa povie činčila, milovníkom sa vybaví luxusné šedivé kožuchy a čiapky v astronomických hodnotách. Chovateľom králikov zase ušiaci v exkluzívnej striebristej farbe. Málokto však tuší, ako skutočná činčila vyzerá. Často je mylne považovaná za “divnú tučnú veveričku”. Poďme sa tomuto juhoamerickému hlodavcovi, ktorý je v prírode takmer vyhubený, priblížiť v našom článku. 

DEVÄŤ dôvodov, prečo si OBSTARAŤ činčilu 

  • Činčila, okrem toho, že je naozaj rozkošná, je ideálnym spoločníkom veľa zamestnaných ľudí. Toto zvieratko má nočnú aktivitu a celý deň spokojne prespí.
  • Starším deťom bude dobrým kamarátom. Pre tých menších sa príliš nehodí. Aj keď pôsobí robustne, je pre nemotorné malé ruky príliš krehká.
  • Mláďa činčily nie je veľký problém ochočiť. Pokiaľ si obstaráte staršiu činčilku, s dostatkom trpezlivosti si najdete cestu aj k nej .
  • Pokiaľ vás trápi alergia na roztoče zo zvieracej srsti, je činčila tou pravou voľbou. Z jedného vlasového vačku vyrastá až 85 jemných chlpov. V tak nepreniknuteľnom teréne, ako je srsť činčily, nemá žiadny roztoč šancu.
  • Činčila nemá typický pach hlodavcov. Je to dané jednak jej hustou srsťou a kožou bez mazových žliaz, ale aj tým, že činčila veľmi málo močí.
  • Z pôvodnej šedostriebristej činčily vyšľachtili chovatelia veľa zaujímavých farebných variant. Môžete si tak kúpiť činčilu bielu, čiernu, šedú, modrú, béžovú, lila, čokoládovú, alebo strakatú.
  • Aj keď je činčila pomerne akčný tvor, napodiv nie je príliš náročná na priestor. Klietka nemusí mať veľkú plochu – činčila ocení skôr výšku. Síce ani s ňou by sa to nemalo preháňať. Činčila nie je veverička, aj keď ju pripomína stavbou tela. Je nutné dbať na jej bezpečnosť a do vysokej klietky alebo voliéry zaistiť dostatok záchytných plošín, aby sa činčila pádom nezranila alebo nezabila.
  • Napriek tomu, že v prírode žijú činčily v kolóniách okolo až 100 jedincov, nie je problém chovať činčilu samostatne. Nie je ani typickým maznáčikom, ktorý by si užíval hodiny maznania a hladkania. Skôr vás pri voľnom výbehu v byte príde zvedavo skontrolovať a prípadne sa z vás bude snažiť dostať nejaký pamlsok. Dlhoročný chovatelia však tvrdia, že variant ebony (celočierna) je trochu kľudnejší a maznavejší, než činčily s inou farbou srsti.
  • Sú pomerne dlhoveké. Pri správnej starostlivosti, hlavne kŕmení, sa bez problémov dožívajú aj desať rokov. Výnimkou nie sú ani činčily 16 ročné a sú zaznamenané aj jedince, ktoré sa dožili 20 rokov!

ŠESŤ dôvodov, prečo si neobstarať činčilu 

  • Činčila je nočný tvor. Umiestniť klietku  s činčilou do spálne nie je úplne dobrý nápad. V noci sú riadne hlučné a hrozí reálne riziko, že neprivriete oko. Na druhú stranu, pre budúcich rodičov by to mohol byť super tréning. 
  • Vo svojej domovine je činčila obľúbenou korisťou predátorov. Je tak pomerne plachá. Kvôli prežitiu si vyvinula pomerne účinnú stratégiu. Pri pocite ohrozenia, napadnutia alebo zľaknutia, púšťa činčila chlpy.  Pokiaľ sa váš maznáčik zľakne alebo bude v strese, jej jemná srsť sa bude veľmi esteticky vznášať všade po byte.
  • Činčila obýva vrcholy Ánd a nie je problém toto čulé zvieratko objaviť aj v nadmorskej výške 4000m. Vzdušná vlhkosť je v týchto oblastiach minimálna a aj teplota sa málokedy vyšplhá vysoko. Činčila vďaka hustej srsti zvláda skvelo zimu, ale s teplom má problém. Najmä v lete je nutné ju presťahovať do chladnej miestnosti. Veľmi zle znáša aj priame slnko. Pri teplotách nad 25 stupňov sa môže ľahko prehriať a môže dôjsť aj k úhynu.
  • Vďaka veľmi biednej strave vo svojej domovine nemá činčilie trávenie pochopenie pre snahu majiteľov akokoľvek im ,,prilepšovať´´. Nesprávnym kŕmením môžete svojej činčile spôsobiť vážne ochorenie čriev, hnačky či zápchy, a veľakrát tieto stravovacie pokusy končia aj smrťou zvieraťa.
  • Ak máte predstavu, že večer pri obľúbenom programe alebo filme hladkáte svoju činčilu a hodiny sa prehrabujete jej úžasne hebkou srsťou, sklameme vás. Aj keď sa dá pomerne ľahko ochočiť, je to veľmi živé zviera a chvíľku neposedí. Pohladiť sa nechá, ale proste to nie je maznací typ.
  • Je to bordelár. Činčily v dobe, keď práve nespia, vymýšľajú jednu neplechu za druhou. K pozorovaniu ich veselých kúskov je to paráda, ale ak trpíte pri pohľade na smietko na podlahe, z činčilích upratovacích akcií nadšený nebudete. A ako správny hlodavec tiež ,,ochutná´´ čokoľvek jej prijde do cesty. Je nutné ju vtedy, v rámci jej vlastnej bezpečnosti, pri voľnom pohybe starostlivo strážiť.

Zhrnutie 

Ochočená činčila je rodený komik a prieskumník. Nudiť sa s ňou rozhodne nebudete a, keď bude mať náladu, príde sa aj pomaznať. Pohladenie činčilieho kožúšku sa nič nevyrovná. Pokiaľ jej doprajete dostatok pohybu a kvalitnú stravu v primeranej miere, bude vám robiť radosť veľa rokov. Ak vynecháme tráviace problémy zavinené nezodpovedným prístupom majiteľov, je činčila pomerne dosť zdravé zvieratko. Vplyvom vzdušnej vlhkosti alebo nekvalitného sena, môže občas trpieť na plesňové ochorenia kože. To sa však dá vcelku rýchlo a účinne vyliečiť pridaním fungicídneho prípravku do jej piesočného kúpeľa.

Chov činčily

Ako sme už zmienili, divoké činčily žijú v kolóniách. Tieto skupiny vedú dominantné samice. Pokiaľ chcete chovať viac zvierat dohromady a nechcete odchovávať mláďatá, je dobré zostaviť páry z rovnakých pohlaví. Ak sa pokusíte o odchov činčilích maličkých, môžete naraziť na problém so vzájomnými ,,nesympatiami´´. Aj keď sa činčily budú dobre znášať, nemusí samica otehotnieť. Zvyčajne stačí vymeniť samca. Predtým sela tradovalo, že sa samičky činčíl veľmi ťažko rozmnožujú. Není to úplne pravda. Dĺžka kotnosti je u činčíl, narozdiel od iných hlodavcov, pomerne veľká. Samička nosí mláďatá celých 111 dní. Zvyčajne sa narodia 1-3 mláďatá, vzácne aj viac. Samec je veľmi starostlivý otec a mláďatá po narodení bedlivo stráži. Malé činčily sa rodí osrstené, vidia a počujú, a do hodiny už celkom obstojne hopkajú po klietke. Samička kojí mladé do 6-8 týždňa veku, ale pevnú stravu pravidelne prijímajú už okolo 4. týždňa. 

Pred obstaraním vašej vytúženej činčily je potrebné jej pripraviť bezpečné obydlie. Minimálny rozmer pre jednu činčilu je 100(v)x50(š)x50(h), ale iba za predpokladu, že ju budete pravidelne púšťať, aby sa prebehla. V dnešnej dobe je na trhu veľké množstvo klietok a bytových voliér, ktoré môžete svojej činčile zakúpiť. Pre šikovného kutila nie je problém vybudovať obydlie pre činčilu sám, či prebudovať napríklad klietku pre veľkého papagája. Úplne nevhodné sú pre chov činčily akvária a terária z dôvodu zlej vetrateľnosti. Vybavenie klietok by malo byť z prírodných materiálov – najlepšie dreva. Veľmi dôrazne varujeme pred vybavením z preglejky ( napodiv sa z nej vyrábajú domčeky aj police do klietok pre činčily). Pri okusávaní sa preglejka drolí a činčila sa týmito úlomkami môže udusiť! Takže – masívu a vetviam trikrát zdar! To je ten pravý materiál pre činčilu.

V klietke by nemali chýbať :

  • napájačka
  • misky na kŕmenie 
  • jasličky na seno
  • podstieľka 
  • domček 
  • hračky 
  • vetvičky na okus
  • pieskový kúpeľ 

Inšpiráciu, ako zariadiť skvelé bývanie pre činčilu nájdete napríklad tu, alebo v našom článku o klietkach pre hlodavce.  

Ideálnou podstieľkou sú pre činčilu bezprašné hobliny, kukuričná drť, drevené peletky alebo štiepky či konopné pazderia. Nikdy nepoužívajte mačacie stelivo alebo Asan. Zvedavé činčily ich môžu konzumovať a vďaka hrudkujúcemu efektu steliva pre mačky, alebo bobtnavosti Asanu, by ste mohli o svoju činčilku prísť.

Základom správnej a zdravej činčilej stravy je seno.  Ideálne seno pre činčilu tvorí skôr stvoly a steblá, než lístky. Občas môžeme dopriať činčile aj seno s prídavkom sušených bylín. Je dobré seno ešte presušiť a skladovať v suchej a tmavej miestnosti. Plesnivé alebo navlhnuté seno nikdy neskrmujeme.

Mimo seno činčily krmíme špeciálnymi peletami pre činčily. Aj keď na niektorých výrobkoch býva uvedené, že plne postačí k správnej výžive činčíl, vždy dávame každý deň aj seno. Činčila si pri jeho konzumácii obrusuje stoličky. Ale vráťme sa k peletám alebo zmesiam pre činčily. Nikdy by nemali obsahovať olejnaté semená, orechy a veľké množstvo sušeného ovocia a zeleniny alebo živočíšnu zložku (vajce, med, živočíšnu múčku). Bohužiaľ, niektorí výrobci stále zarábajú na neinformovanosti mnohých majiteľov a aj na úplne nevhodnú zmes uvedú obrázok činčily a tvrdenie, že práve toto je pre činčily to pravé. Tu nájdete všetky informácie o výžive činčil a množstvo odporúčaných značiek krmiva priamo od klubu chovateľov činčíl. Nájdete tu aj dobré tipy na zdravé pamlsky pre vašu činčilku a čím jej môžete spestriť krmivo, bez toho, aby zvieratko trpelo zažívacími problémami.

Dôležité informácie o činčile

Váha:400 – 600g
Pôvod:Južná Amerika
Vhodné bývanie:klietka, vitrína, voliéra
Cena:podľa farebnej mutácie od 10€ do 60€
Dĺžka života:10 – 15 rokov
Aktivita: v noci

Špecifiká činčily

Napriek tomu, že činčila nie je typickým domácim maznáčikom a úzky kontakt so svojím majiteľom spravidla nevyhľadáva, je toto zvieratko nekonfliktné a svojmu majiteľovi môže veselými kúskami určite spestriť náročný deň. Pokiaľ sú vhodne zostavené páry alebo aj skupiny činčil, znášajú sa veľmi dobre a radosť z nich je tak viacnásobná.

Oproti iným hlodavcom, bežne chovaným v domácnostiach, nie sú tak kontaktné. K malým deťom sa činčily skôr nehodia. Za ich robustným vzhľadom, ktorý spôsobuje len ich extra hustý kožuch, sa skrýva pomerne chudé a krehké zvieratko.

Ani na chov nie je činčila príliš náročná, ak dodržíte jej prísnu diétu a nebudete ju nevhodne kŕmiť alebo dokonca prekrmovať. Je potrebné si tiež uvedomiť, že činčila nie je maznáčikom na dva alebo tri roky, ale strávi s vami podstatnú časť vášho života. V tomto smere môžeme činčilu smelo prirovnať k psíkovi alebo mačičke.

So svojou súmračnou aktivitou sa činčila skvelo hodí pre pracovne vyťažených ľudí, ktorí cez deň nemajú veľa času.

Ako a kde si kúpiť činčilu?

 Podobne ako u psov si môžete činčilu zakúpiť s preukazom pôvodu od chovateľov. Zoznam chovateľských staníc nájdete tu. Činčila s PP má, rovnako ako pes s PP, niekoľko výhod. Chovateľ dbá na kvalitnú stravu, nechová na príbuzných alebo chorých jedincoch, mláďatá nie sú predčasne odstavené od matky a sú od malička zvyknuté na kontakt s ľuďmi. Na rozdiel od psov ale nie je cena nijak vysoká, s výnimkou vzácnych farebných mutácií, ktoré sa bežne predávajú od 40€ nahor, sa dá činčila od chovateľa zohnať už od niekoľko €. 

Pokiaľ sa rozhodnete pre obstaranie činčily v obchode alebo cez inzerát, skontrolujte pri odbere v akom je stave, či má zdravé oči, nemá hnačku a má peknú srsť. Tiež sa uistite, že nie sú mláďatá príliš maličké na to, aby išli preč od matky. Správne sa činčila odstavuje okolo 6. -8. týždňa a váži aspoň 250 gramov. V prípade kúpy v obchode sa tiež uistite, že máte dva jedince rovnakého pohlavia, nie vždy to predavači spoľahlivo poznajú. Ako rozoznať pohlavie u činčíl a ďalšie užitočné rady sa dozviete napríklad tu.

Vložiť komentár