fbpx

16 dôvodov, prečo si (ne)obstarať entlebušského salašníckeho psa

Trojfarebný „srandista“ s iskrou v oku. Entlebušský salašnícky pes má, okrem svojho dôvtipu, celý rad skvelých vlastností, ktoré z neho robia univerzálneho a prácu milujúceho parťáka. Pre entlebušského salašníckeho psa je stredom sveta jeho rodina a pán. Poďme sa pozrieť spoločne, či ste práve vy tým pravým.

Psík nepočúva? Absolvujte online psiu školu!

DEVÄŤ dôvodov, prečo si OBSTARAŤ entlebušského salašníckeho psa

  • Svojho pána miluje nadovšetko a najšťastnejší je v blízkosti svojej rodiny.
  • Inteligencia a schopnosť učiť sa mu umožňujú rýchlo chápať, čo sa od neho požaduje.
  • Hoci priateľský spoločník, svoje územie si vie ustrážiť a akékoľvek narušenie ohlási.
  • Má dobrý vzťah nielen k pánovi a jeho rodine, ale aj k ostatným zvieracím členom.
  • Dobre sa trénuje a je teda vhodný aj pre začiatočníkov.
  • Entlebušský salašnícky pes má ako pastier silnú väzbu k svojmu územiu a nemá sklony k útekom.
  • Je takou veľkou zásobárňou energie a elánu do práce – miluje pohyb, vodu a športovanie. Hodí sa k širokej škále disciplín a s nadšením skúša nové veci.
  • Dokáže samostatne premýšľať a sám veľmi rýchlo vyhodnocovať situácie. Povel od pána je však prednejší, a tak je ľahko ovládateľný. Dokáže reagovať aj na drobnú mimiku a pokyny.
  • Je od prírody optimistom a miluje každú srandu. Nie sú mu cudzie ani také ľudské vlastnosti ako zmysel pre humor, dôvtip, bláznovstvo. Má neuveriteľne široké spektrum zvukov a o zábavu je s ním postarané.

SEDEM dôvodov, prečo si NEOBSTARAŤ entlebušského salašníckeho psa

  • S jeho temperamentom potrebuje dostatok pohybu a vyblbnutia. Ak sa začne nudiť a nevybije svoju energiu, začne vymýšľať hlúposti. Nepočítajte s tým, že by sa prispôsobil pokojnému štýlu života.
  • Bežné prechádzky pravdepodobne stačiť nebudú, chce to nájsť športy a aktivity, ktoré vás budú spoločne baviť a dostatočne psa unavia. Je to neúnavný pracant a bola by škoda to nevyužiť.
  • Entlebušský salašnícky pes potrebuje svoju rodinu, potrebuje ľudskú spoločnosť. Ak by bol dlho sám, začal by sa trápiť. Rozhodne nepatrí na samotku k búde.
  • Že je mimoriadne vynaliezavý zistíte hneď niekoľkokrát, než sa naučíte všetko naozaj poctivo schovávať, upratovať a zatvárať.
  • Pri strážení aj v rámci bežného dňa sa prejavujú hlavne štekotom a širokou škálou kňučania, mrčania či spievania. Občas to bude vyžadovať trochu trpezlivosti nielen vašej, ale aj vašich susedov.
  • Miluje jedlo, čo je síce skvelá správa pre motiváciu maškrtami počas výcviku, na druhú stranu ale rád žobre pri stole a zje čokoľvek, čo má v dosahu.
  • Rad ľudských vlastností, ktorý sa uňho prejavuje, má aj svoje tienisté stránky – náladovosť, mrzutosť či ľútostivosť.

Zhrnutie

Entlebušský salašnícky pes je ideálny pre aktívneho majiteľa a to ako skúseného, tak aj pre úplného začiatočníka. Najdôležitejšia preňho je vaša spoločnosť a dostatok pohybu. Ak si ho zaobstaráte, pripravte sa na koniec nudy, keďže entlebušský salašnícky pes je „srandista“ a s jeho dôvtipom a hlasovým prejavom vás bude neustále prekvapovať. Pokiaľ teda zháňate rodinného psa a milovníka všetkých psích aj ľudských hier a športov s veľkým elánom, nevyčerpateľnou zásobárňou energie a optimistickou povahou, našli ste správne. Hľadajte na inom mieste, ak chcete kľudného gaučového povaľača alebo plánujete nechávať psa dlho samotného.

Všeobecná charakteristika entlebušského salašníckeho psa

Entlebušského salašníckeho psa si ľudia často pletú s jeho blízkymi príbuznými, ako sú napríklad appenzellský salašnícky pes alebo bernský salašnícky pes. Nie je teda od veci pozrieť sa naňho podrobnejšie a pochopiť, čím sa odlišuje a v čom vyniká.

I.Povaha

Kde len u entlebušského salašníckeho psa začať. Snáď tým, že je to veľký vtipkár a jeho zmysel pre humor vám prichystá nejedno prekvapenie? Alebo tým, ako veľmi miluje celú svoju rodinu a detské hry, do ktorých sa s tými odrastenejšími deťmi rád zapája? Ľudská spoločnosť pre neho zostáva na prvom mieste a v osamotení trpí a frustráciu dáva najavo hlavne štekotom. Zabúdať by sme samozrejme nemali ani na jeho pracovnú povahu, neúnavnosť, odolnosť a chuť športovať! Nie nadarmo je známy ako dobrý stopár, pastier, alebo tiež záchranár.

Vďaka jeho inteligencii a bystrej mysli rýchlo chápe povely a s pokojným a trpezlivým vedením odpustí menšie chyby vo výcviku aj začiatočníkom. Pomôcť s tým môžu hlavne maškrty, ktoré sú preňho veľkou motiváciou.

II. Vzhľad

Podobnosť s ostatnými švajčiarskymi salašníckym psami sme už naznačili, entlebušský je z nich ten najmenší. Čierna farba je doplnená hrdzavými až hnedými a tiež bielymi znakmi. To všetko sa vyníma na krátkej a hrubej srsti. Patrí medzi stredne veľké psy a dorastá do kohútikovej výšky asi 45 cm. Telo má obdĺžnikový tvar, hlava klinovitá a malé hnedé oči a zvesené uši mu dodávajú správny huncútsky výraz. Ako zaujímavosť môžeme spomenúť chvost, ktorý je často krátky už od narodenia. Existuje ale aj klasický dlhý variant, ten sa potom niekedy v krajinách, kde je to stále povolené, kupíruje.

III. Vzťah k deťom a domácim maznáčikom

Entlebušský salašnícky pes svoju rodinu zbožňuje, nevynímajúc deti. Zvlášť s tými staršími sa rád poriadne vyblázni a zapája sa do ich hier. Rovnako tak s ostatnými zvieratami máva dobrý vzťah, k hospodárskym zvieratám má vzťah priamo v génoch.

Ani k cudzím sa nespráva nijako agresívne, ale ako dobrý strážca najskôr volí obozretnosť, odstup a na návštevy hlasno upozorňuje, než od svojho pána zistí, že je všetko v poriadku.

IV. Zdravie a starostlivosť

Starostlivosť o srsť je nenáročná, stačí ju raz za čas vyčesať. Ako rad iných psov, aj entlebušský salašnícky pes má podsadu a tak sa v čase pĺznutia intenzita kefovania trochu zvýši. Inak ju ale môžeme považovať za bezúdržbovú. Najviac starostlivosti už naznačujú predchádzajúce kapitoly, myslieť musíte teda hlavne na dostatok pohybu a častý kontakt s rodinou.

Aj keď je entlebušský salašnícky pes zo svojich príbuzných najmenší, môže trpieť na problémy pohybového aparátu – veľmi častá je dysplázia bedrového kĺbu. K dedičným ochoreniam potom patria očné ochorenie PRA, dôležitý je teda kvalitný výber chovateľskej stanice. Dožíva sa približne 12 rokov.

V. Výchova a výcvik

Entlebušského salašníckeho psa sa nemusí báť ani začiatočník, najlepšou cestou k výchove je dobrá socializácia, pokojný ale dôsledný prístup a motivácia maškrtami, jedlo totiž miluje. Pôvodne patrilo plemeno ku stádam ako pastiersky pes, nestratí sa ale ani v moderných disciplínach, pri stopovaní, fly-balle či záchranárstve.

S jeho hlavou rýchlo chápe, čo po ňom vyžadujete. Pokiaľ sa bude nudiť, začne si vymýšľať vlastné hry a často to odnesie vybavenie domácnosti. Za to sa však na neho nemožno hnevať, skrátka tak vybíja svoju frustráciu a riešením je dostatok zábavy s vami.

VI. Náročnosť

Najnáročnejšia úloha na majiteľa tohto plemena čaká v rámci pohybu. Aby sa entlebušský salašnícky pes dostatočne zabavil, budete potrebovať slušnú fyzičku a dostatok času. Keď ho unavíte, nebude už nijako náročný a vyžadovať bude už len to, aby mohol byť spoločne s vami a vašou rodinou.

Ako predsa len trochu väčšie plemeno toho tiež o niečo viac zje, navyše vzhľadom k fyzickej aktivite a nárokom na kĺby je potrebné vybrať kvalitné krmivo a zrejme aj nejaké kĺbové doplnky nebudú úplne od veci. Počiatočná investícia, teda cena za šteňa, je okolo 1 000 eur.

VII. História

História tohto plemena je dlhú dobu rovnaká ako história appenzellského salašníckeho psa. Jednalo sa teda o ochranu stád a majetku rímskych légií a oblastí vo Švajčiarsku, zvaných Entlebuch. Prvé zmienky o entlebuchovi sa objavujú koncom 19. storočia, stále ale ešte nehovoríme o samostatnom plemene. K tomu sa začalo schyľovať až roku 1913, kedy boli zástupcovia budúceho entlebušského salašníckeho psa s krátkym chvostom a trojfarebnou srsťou prezentovaní na výstave v Langental. Tam zaujali hlavne profesora Heima a na základe svojho úspechu boli zapísaní ako štvrtý zástupca salašníckych psov vo švajčiarskej plemennej knihe. Štandard sa potom postupne vyvíjal a oficiálne bol zostavený až koncom 20. rokov. Dodnes zostávajú pomerne vzácni, ale vzhľadom ku svojim kvalitám začínajú nadobúdať na popularite – zaslúžene.

VIII. Dôležité informácie

Hmotnosť:nie je stanovená štandardom, 20 – 30 kg
Výška v kohútiku:sučka 42-48 cm, pes 44 – 50 cm
Požiadavky na tréning:60 min/deň
Energia:vysoká
Dĺžka života:12-15 rokov
Sklony k slintaniu:nízke
Sklony k hrabaniu:stredné
Sklony k štekaniu:vysoké
Sklony k chrápaniu:nízke
Potreba pozornosti:vysoká
Pôvodné využitie:ovčiarsky pes
Dĺžka srsti:krátka
Typ srsti:s hustou podsadou
Farba srsti:čierna s hrdzavými a bielymi znakmi, ostré prechody farieb
Potrebná starostlivosť o srsť:nízka
Typický znak:krátky chvost, farebné odznaky

Kde kúpiť entlebušského salašníckeho psa?

Všetko ste zvážili a ste presvedčení o tom, že budete pre entlebušského salašníckeho psa dobrým pánom? Tak dobre teda! Nižšie prikladáme zoznam obľúbených chovateľských staníc na Slovensku a v Česku, ktoré sa zaoberajú chovom tohto plemena a pravidelne mávajú šteniatka entlebušského psa na predaj.

Chovné stanice na Slovensku

Chovné stanice v Česku

Chcete vášho psíka naučiť úchvatné a vtipné triky?

  • Túžite po lepšom vzťahu s vaším psím parťákom?
  • Chcete sa blysnúť pred kamarátmi čo s vaším psíkom dokážete?
  • Hľadáte nenáročnú aktivitu pre akékoľvek psie plemeno?
  • Chcete vášho psíka zabaviť v nepriaznivom počasí a počas dlhých večerov?

1 komentár k “16 dôvodov, prečo si (ne)obstarať entlebušského salašníckeho psa”

  1. Dobrý deň, chcel by som sa opýtať, ako je to u tohto plemena s pachovymi žľazami? Vlčiak mi pri vlhkej srsti smrdí, ale ridgeback, ani mops nie. Je mi trapné sa na to majiteľov opýtať, ak nejakého stretnem.

    Odpovedať

Vložiť komentár