fbpx

16 dôvodov, prečo si (ne)obstarať burunduka

Uvažujete o drobnejšom domácom miláčikovi, ale morča, alebo králik sa vám zdajú príliš všedný? Máte radi zaujímavé zvieratá, s ktorými sa človek nikdy nenudí? V tom prípade pre vás máme skvelého adepta na pozíciu rodinného miláčika a zabávača. Burunduk je ideálny pre všetkých chovateľov, ktorí mu budú venovať dostatok priestoru a pozornosti, ale zároveň sa zvládnu prispôsobiť náladám tejto neskutočne roztomilej veveričky.

OSEM dôvodov, prečo si obstarať burunduka

  • Burunduk je veverička s dennou aktivitou, teda vám bude robiť spoločnosť cez deň a v noci nebude robiť zhon.
  • Pokiaľ práve netúžite po veveričej skupine, môžete si s kľudom v duši zaobstarať iba jedného jedinca – burundukom samotársky život nevadí, ak sa im budete dostatočne venovať.
  • Hoci sú burunduci vo voľnej prírode veľmi plachí, jedinci chovaní v ľudskej starostlivosti sa dajú zvyčajne celkom dobre skrotiť (v rámci možností). Zdomácnený burunduk si od vás vezme maškrtu, nechá sa poškrabkať, alebo sa nechá nosiť na dlani. Niektorí burunduci dokonca počujú na svoje meno. Je však potrebné myslieť na to, že nemajú príliš v láske nútený kontakt a obmedzovanie v pohybe.
  • Cena burunduka nie je nijako závratná v porovnaní s inými nevšednými miláčikmi.
  • Bojíte sa, aby nový maznáčik nezaplnil celý váš príbytok svojim osobitým zápachom? U burundukov našťastie problém so smradom nebýva. Stačí im pravidelne meniť podstielku.
  • Burunduk je relatívne otužilé zviera, teda ho za určitých podmienok môžete chovať vo vonkajšej voliére.
  • Život burunduka vo voľnej prírode trvá približne sedem rokov, ale v zajatí vám bude robiť radosť o dva a zriedkavo až päť rokov dlhšie.
  • Toto zvieratko sa radí k čistotnejším miláčikom – dokonca zvláda chodiť vylučovať na jedno miesto (napr. do misky s podstielkou). Táto vlastnosť je veľmi užitočná najmä pri voľnom pohybe burunduka po byte.

OSEM dôvodov, prečo si neobstarať burunduka 

  • Pre chov burunduka potrebujete celkom priestrannú klietku, či voliéru. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o veveričku, je vhodné zaobstarať skôr vyššie ubikácie, do ktorej umiestnite vetvy na šplhanie.
  • Ak chcete mať veveričku čo najviac skrotenú, bude to stáť nejaký čas – hneď zo začiatku.
  • Pre tieto aktívne zvieratká je potrebné zabezpečiť dostatok pohybu, aby fyzicky, či duševne netrpel. K veveričím radovánkam je ideálna vonkajšia voliéra, ale vystačí si aj s tým, keď ju pustíte prebehnúť sa po miestnosti.
  • Sú to neskutočne zvedavé zvieratká, pred ktorými nič neschováte. Pri ich voľnom pohybe je potrebné zabezpečiť, aby im neprišlo pod packy nič, čím si môžu ublížiť. Dôležité je tiež odstrániť z dosahu všetko, čo by mohli zjesť, alebo o čo by si mohli zraniť papuľu.
  • Máte v okolí veterinára, ktorý dokáže pomôcť zranenému, či chorému burundukovi? Radšej sa pred kúpou tohto nevšedného maznáčika spýtajte v najbližších veterinárnych ordináciách, či vám ho v prípade potreby ošetria.
  • Ani tak roztomilý tvor nemusí mať vždy náladu na maznanie a všeobecne na kontakt s človekom. Rozhodne to nie je zvieratko, ktoré znesie nešetrné zaobchádzanie – pri pocite ohrozenia vie aj pekne uhryznúť!
  • Je jasné, že musíme rešpektovať vlastnosti a potreby, ktoré zvieratám nadelila príroda. U burunduka je potrebné rešpektovať, že často trávia zimné obdobie spánkom vo svojom úkryte.
  • Chov niekoľkých burundukov pohromade môže niekedy priniesť viac starostí, ako radosti – burunduk je veľmi teritoriálny tvor, ktorý si stráži, čo je jeho.

Zhrnutie 

Ak hľadáte nevšedného, trochu osobitého maznáčika, s ktorým si užijete veľa zábavy a napríklad aj nejaké maznanie, burunduka určite zapíšte na zoznam uchádzačov. Toto veľmi originálne zvieratko je doslova radosť sledovať – teda ak máte dostatočne bystrý zrak! Burunduci totiž pripomínajú skôr živú hračku, než roztomilého maznáčika. Nenechajte sa ale zmiasť, pretože aj taká neriadená strela môže byť prítulná. Dobre zdomácnený burunduk vás však bude stáť nejaký ten čas a veľa dobrôt. Stojí to ale za to! Ak mu doprajete vyhovujúce podmienky ako rozmanité kŕmenie, dostatok pohybu a rešpekt voči jeho náladám, budú z vás určite výborní parťáci na veľa rokov.

Chov burunduka

Chov tejto veveričky nie je žiadny oriešok – stačí dbať na jej prirodzené potreby a rešpektovať ich. Na začiatku je potrebné si uvedomiť, aký s burunduko. máte zámer: konkrétne povedané, či máte v pláne zaobstarať chovný pár a odchovávať mláďatá, či iba jedného jedinca „miláčika“. Od tohto rozhodnutia sa odvíja najmä výber príbytku – burunduci vo voľnej prírode po vzájomnom kontakte príliš netúžia, a hoci majú teritóriá veľmi blízko seba, stretávajú sa prakticky len raz ročne za účelom párenia. Chov dvoch burundukov rovnakého pohlavia pohromade určite neodporúčame. Ani s párom však nie je vyhraté. U burunduka je totiž talianska domácnosť na dennom poriadku a vzájomné rozpory môžu končiť aj úhynom zvieraťa (alebo oboch zvierat). Preto je vhodné chovať veveričky oddelene, prípadne im dopriať dostatočne veľký priestor na to, aby mala každá „to svoje“. Rozhodne je však žiaduce, aby mal chovateľ vždy možnosť svojich miláčikov oddeliť.

K páreniu burundukov vo voľnej prírode dochádza zvyčajne raz ročne, a to skoro po prebudení zo zimného spánku. V zajatí sa obdobie párenia líši napríklad v závislosti na vykurovaní, ale väčšinou prebieha od konca decembra až do marca. Gravídnu samicu sa často odporúča od samca oddeliť, aby mláďatá nezožral. Malé veveričky sa rodia po dvadsiatich deviatich až tridsiatich dvoch dňoch od párenia a v jednom vrhu sa môžete tešiť na dve, až päť holých, slepých mláďat (niekedy aj viac). Jemná srsť začína prckom rásť jedenásty deň od pôrodu a o ďalších sedem dní neskôr otvárajú oči. Mäkké kŕmenie môžete začať mláďatám podávať vo veku troch týždňov – do tej doby si vystačí s mliekom od samice. Odporúča sa začať s rôznymi smotanovými krémami, naklíčenou pšenicou, či banánom. Odstavenie je možné po päťdesiatich dňoch, ale ak nechcete mláďatá sami „vypiplať“ a necháte ich spoločne so samicou, k odstavu dôjde až okolo tretieho, až štvrtého mesiaca. Rodinu musíte oddeliť najneskôr v čase, keď mláďatá dosiahnu jedného roku veku – vtedy sa stávajú pohlavne dospelými a hrozilo by oplodnenie samice. Zdroj informácií TU a TU

Výber vhodnej klietky, či voliéry záleží, ako už sme si povedali, najmä na počte chovaných jedincov. V literatúre sa dočítate, že ideálny rozmer klietky pre jedného burunduka je približne 100x50x100cm, ale na internete nájdete aj iné informácie. V každom prípade platí, že čím väčšia klietka, tým lepšie – obzvlášť, ak plánujete burundukov viac. Ak vám stačí jeden veveričiak, ktorému doprajete veľa pozornosti a najmä veľa pohybu mimo klietku, nemusíte to s veľkosťou klietky preháňať a postačí vám držať sa uvedených minimálnych rozmerov. Zapamätajte si však, že medzery medzi mrežami by nemali byť širší, než 1,5 cm, aby burunduk neprekĺzol von.

V klietke by nemali chýbať:

  • Vetvy na šplhanie – najlepšie z ovocných stromov
  • Strieška – najlepšie drevenú striešku s odklápacou strieškou
  • Misky na kŕmenie
  • Napájačka – môže byť klasická „guľôčková“ pre hlodavce, alebo pre vtáky.
  • Hračky – preliezačky, tunely, rebríky a pod.
  • Môžete pridať aj minerálny liz, či sépiovú kosť

Ako podstielku môžete použiť klasickú podstielku pre drobné hlodavce, piliny, kukuričnú drť, rašelinu, či hlinu bez pesticídov. Meniť ju treba podľa potreby.

Alternatívou je aj vonkajšia voliéra, ktorá je vzhľadom k otužilosti týchto pozemných veveričiek ideálna (prípadne vnútorné ubikácie prepojené úzkym vchodom s vonkajším výbehom). Aj tu sa však musíme držať niekoľkých pravidiel, aby to bolo pre veveričku to pravé orechové: Hlavnou zásadou je, aby bola voliéra chránená proti silnému vetru – ponúka sa teda možnosť umiestniť ju do závetria, alebo ju opatriť o dve, až tri pevné steny. Okrem ochrany pred počasím je potrebné zabezpečiť aj ochranu pred zvieratami, ktoré by sa mohli dostať do voliéry, alebo by mohli veveričke ublížiť. Myslite tiež na to, že burunduci vo voľnej prírode zimujú a aj tí naši „domáci“ burunduci sa niekedy ukladajú na zimný spánok! O účele zimovania si burunduci hrabú hlbokú noru, pre ktorú vo vonkajšej voliére potrebujú aspoň 100cm vrstvy substrátu a tiež materiál na stavbu nory. Nesmieme ale zabudnúť zabezpečiť dno voliéry pletivom, či vrstvou betónu, aby sa burunduk pri hĺbení nory nepodhrabal von. Pamätajte si tiež, že pre prečkanie zimného spánku vonku nestačí klasická vyvýšená strieška – tá má mizivú izolačnú schopnosť a veverička by mohla zmrznúť.

Teraz poďme nakuknúť do veveričkinej mištičky. Ako základ stravy môžete použiť aj komerčne vyrábanú zmes pre pozemné veveričky, alebo iné zmesi pre hlodavce a prípadne pre vtáky – hlavne aby bol ich obsah rozmanitý. U týchto miláčikov nie je problém skrmovať všetky druhy semien a jadier – OKREM MANDLÍ, KTORÉ SÚ PRE veveričky JEDOVATÉ! Optimálne zloženie komerčne vyrábaného krmiva obsahuje cca 25% ovsa, 40% slnečnice, 10% semence, 25% pšenice a prípadne ďalšie semená. K tomu je dobré jedálniček obohatiť napr. o lieskové, burské aj vlašské oriešky alebo žalude, bukvice a šípky.

Okrem zmesi zrnín dopĺňame kŕmnu dávku burundukov aj o ovocie, zeleninu a rôzne druhy bobúľ a plodov. Vyskúšať môžete aj zelené kŕmenie, ale nie každý veveričiak ho ocení. Pri výbere ovocia a zeleniny sa nemusíte príliš obmedzovať, pretože títo maznáčikovia zvyčajne baštia takmer všetko – sami časom odhalíte, čo chutí práve tomu vášmu. Na jar odporúčame dopriať veveričkám čerstvo orezané konáre z ovocných stromov, ktoré sú okrem iného vhodné na obrusovanie zúbkov. Nesmieme zabudnúť ani na živočíšnu zložku, ktorá vo veverčiom jedálničku nesmie chýbať! Pre burunduka sú ideálne napríklad múčne červy (s tými ale opatrne, sú tuční!), Cvrčky, alebo sarančatá. Niektorí chovatelia podávajú maznáčikom na ochutnanie tiež kúsky surového, netučného mäsa (napríklad hovädzie či teľacie), alebo čerstvé mlieko – to však podávame v malom množstve najmä gravidným a dojčiacim samiciam s mláďatami.

Ako dobrý doplnok je sépiová kosť, či minerálny blok. Je tiež možné pridávať do vody vitamínové kvapky, ktoré zoženiete vo zverimexe. V každom prípade je vždy nutné držať mištičky v čistote a všetko kŕmenie denne meniť, rovnako ako vodu v napájačke – tú musia mať burunduci k dispozícii stále! (zdroj)

Dôležité informácie o burundukoch

Váha:50-140g
Pôvod:Severná pologuĺa od Japonska, cez Rusko až k Fínsku 
Vhodná ubikácia:klietka, vitrína, voliéra
Cena:obvykle 20 – 40€
Dĺžka života:7-10 rokov (vzácnejšie dlhšie)
Aktivita: denná 

Špecifiká burunduka

Čím sú burunduci špecifickí? Zrejme už len tým, že sú to pozemné veveričky, ktoré sa od bežných miláčikov vo veľa akceptoch trochu líšia. Majitelia burundukov musia počítať s tým, že je nutné zistiť veveričiakom dostatok pohybu, rozmanité kŕmenie, pokojné prostredie pre zimný spánok a v neposlednom rade aj vyhovujúce bývanie – či už vnútorné, alebo vonkajšie (ale to už sme si napokon povedali). Burunduci sú však veľmi osobití aj svojou povahou, ktorá nemusí každému vyhovovať. Rozhodne to nie sú typickí maznáčikovia, ktoré môžete kedykoľvek odchytiť a podľa ľubovôle „

pohladkať. Ak si chcete burunduka naozaj získať, stačí rešpektovať jeho slobodomyseľnosť – jedine tak si ho skutočne skrotíte a potom si napríklad dobrovoľne vylezie na vašu dlaň, nechá sa poškrabkať a možno sa naučí pribehnúť na zapískanie, alebo zamlaskanie. Na druhú stranu dokážu burunduci veľmi názorne ukázať, že sa im niečo nepáči! Preto je potrebné najmä deťom vysvetliť, ako so zvieratkom zaobchádzať, aby nedošlo napríklad ku uhryznutiu. Inak sú burunduci skutočne bezproblémov maznáčikovia, ktoré veľa chovateľov necháva voľne behať po byte.

Nezabúdajte však odstrániť všetky nebezpečia, ktoré by mohli spôsobiť zranenie vášho miláčika! – pozor dávajte hlavne na potencionálne únikové miesta, elektrické káble, chemikálie, alebo aj na práčku, do ktorej by mohol burunduk vkĺznuť. Nebezpečenstvo však predstavujú aj jedovaté rastliny, alebo akékoľvek predmety, ktorými by sa mohol zadusiť, alebo by mohli poškodiť lícne torby, do ktorých burunduci strkajú všetko, čo nájdu – zmestí sa tam oriešok, ale aj igelitové vrecúško, ktoré potom horko ťažko získavate späť.

Nezabúdajte tiež na to, že sú veveričiaky celkom nevšedné zvieratá a nie každý veterinár im zvládne v prípade potreby pomôcť. Pred nákupom miláčika teda skúste zistiť, ktorý veterinár v okolí dokáže v prípade choroby či úrazu burunduka ošetriť.

Ako a kde kúpiť burunduka

Zohnať v našich končinách burunduka nie je žiadny veľký problém. Naopak ho s trochou šťastia objavíte aj v kadejakom zverimexe. Nákup takého miláčika v PETSHOPe však nemusí byť vždy úplne šťastným rozhodnutím – personál obchodu vám dosť pravdepodobne príliš dobrých rád na chov veveričiakov neposkytne a cena maznáčika tu býva trochu nadnesená v porovnaní s cenami u chovateľa. Ak vám môžeme poradiť, určite sa pri záujme o burunduka pokúste vyhľadať skúseného chovateľa, ktorý má svoje zvieratá vo vyhovujúcich podmienkach a poskytne vám do začiatku toľko rád, koľko potrebujete. A kde hľadať? Pre začiatok mrknite na internet, alebo navštívte burzu exotických zvierat. Nech už sa ale rozhodnete kúpiť veveričiaka kdekoľvek, vždy si overte že je už dostatočne samostatný, aby mohol opustiť matku a ak budete mať možnosť, pozrite si aj prostredie, z ktorého pochádza. Skontrolujte si tiež, či nemá burunduk výtok z očí, nádchu, alebo hnačku – pozornosť venujte aj kožúšku a celkovému vzhľadu zvieratka. Prajeme šťastný výber nového zvieracieho kamaráta!

Pre ďalšie informácie a mnoho skvelých poznatkov z chovu nájdete TU.

1 komentár k “16 dôvodov, prečo si (ne)obstarať burunduka”

  1. Je chov burundukov legalny? Viem ze EU icj dalo na dajaku listinu a bezne sa chovat nemozu, ci uz sa to zmenilo?

    Odpovedať

Vložiť komentár