16 dôvodov, prečo si (ne)obstarať bavorského farbiara

Bavorský farbiar nie je rozhodne pes typu gaučového povaľača. Tento silný, nebojácny, vytrvalý a nesmierne inteligentný pes sa najlepšie cíti v lese, je to skrátka lovecké plemeno, a to celým telom. Najspokojnejší život bude mať bavorský farbiar pravdepodobne po boku aktivneho trpezlivého a laskavého poľovníka, ktorý využije jeho prirodzený potenciál pre lov. 

OSEM dôvodov, prečo si obstarať bavorského farbiara

• Bavorský farbiar je odvážny a sebavedomý pes, ale nie je agresívny, ani uštekaný.
• Toto plemeno má kľudnú a vyrovnanú povahu a vrelý vzťah ku svojej rodine, ku ktorej si vytvára veľmi silné citové puto.
• Farbiari sú ako stvorení pre lovecký výcvik, sú veľmi inteligentní a intuitívni a dokážu pracovať samostatne a predovšetkým starostlivo a zodpovedne.
• Celkovo pes nevyžaduje náročnú údržbu srsti, plzne takmer nerozoznateľne, nemá sklony ani ku slintaniu a je veľmi čistotný.
• Svojmu pánovi je bavorský farbiar nesmierne oddaný, je na neho citovo naozaj silno naviazaný a za každých okolností ho chráni. 
• Mimo vlôh pre lovecký výcvik je farbiar tiež prirodzene zdatný strážca, jeho mimoriadne dobre vyvinutému sluchu a čuchu nič neunikne!
• Farbiari sú ohromne temperamentní a energickí a majú veľkú výdrž, hodia sa  tak aj na veľa vytrvalostných psích športov ako napríklad coursing. 
• Bavorský farbiar je vďaka priliehavej a nepriepustnej srsti veľmi dobre prispôsobený pobytu vonku, nevadí mu vietor, ani dážď, je tak pomerne odolný a húževnatý.

OSEM dôvodov, prečo si neobstarať bavorského farbiara

• Toto plemeno nemá vrelý vzťah k deťom, a kvôli svojej povahe lovca ani k iným domácim zvieratám, ak s nimi nie je v bezprostrednom kontakte už od narodenia. 
• Bavorský farbiar sa citovo niekedy až príliš fixuje na svojho pána, v jeho neprítomnosti psychicky viditeľne upadá. 
• Farbiari vedia byť pekne tvrdohlaví, sú to takzvané psy jedného pána, vyberajú si, koho budú počúvať. 
• Toto plemeno sa v žiadnom prípade nehodia do bytu pre človeka, ktorý chce len maznáčika. 
• Farbiari radi hrabú, preto je nutné záhradu prispôsobiť jeho potrebám a počítať s tým, že okrasné záhony asi nemajú veľkú šancu na prežitie.
• Pobyt v koterci je pre tohto psa takmer neznesiteľný, samotou veľmi trpí, môže u neho vyvolať až poruchy správania v podobe zvýšenej agresivity.
• Farbiari majú veľmi silne vyvinutý obranársky inštinkt, voči ľuďom mimo svoj rodinný kruh sú nedôverčiví, až odmeraní, nie je radno vstupovať na ich územie bez doprovodu ich pána. 
• Jedná sa o plemeno veľmi náročné na pohyb, je potrebné mu denne venovať veľa času a dopriať psovi zamestnanie, ktoré potrebuje, aby ostal kľudný a psychicky vyrovnaný.

Všeobecná charakteristika bavorského farbiara

Ak naozaj uvažujete o kúpe tohto majestátneho plemena, je nutné dôkladne zvážiť, či budete ochotní a schopní mu dopriať možnosť behania po lesoch či lúkach, aktívneho využitia jeho potenciálu k lovu a honu a pravidelný dôsledný výcvik, ku ktorému je ale potrebné pristupovať trpezlivo a s citom, aby s vami farbiar spolupracoval rád a neobracal svoju dominanciu proti vám. 

I. Povaha

U bavorských farbiarov rozhodne nie je žiadúce, aby boli akokoľvek agresívni, či prehnane dominantní a nezkrotní. Vzhľadom k ich predurčeniu byť loveckými psami je potrebné, aby boli sebavedomí a nebojácni a dokázali sa v prípade núdze postaviť nepriateľovi. Navzdory tomu, že sú farbiari veľmi dobrí strážci, ktorí vždy bedlivo strážia svoje okolie a sú schopní veľmi rýchlo a intuitívne reagovať, sú prekvapivo tišší, sklony ku štekaniu či dokonca zavýjaniu sú u nich zanedbateľné. Farbiari sú verné psy, neskutočne lojálny ku svojej rodine a potrebujú, aby sa im niekto denne pomerne intenzívne venoval. Neradi sa nudia, veľmi zle nesú samotu. Pokiaľ nemajú nič na práci, často sa pokúšajú zamestnávať sami tým, že hrabú alebo okusujú čokoľvek, čo nájdu, preto je potrebné s farbiarom pravidelne pracovať, jedná sa o plemeno, ktoré je skrátka nutné cez deň ľudovo povedané utahať. (zdroj)

II. Vzhľad 

Bavorský farbiar patrí medzi stredne veľké lovecké plemená. Minimálna kohútiková výška sučky je 44 cm, u psa je to o 3 cm viac. Celkovo má toto plemeno pomerne atletickú stavbu tela, na pohľad pôsobí ľahko a ohybne, má ladné plynulé pohyby vďaka dobrému osvaleniu. Hlava farbiara má dosť širokú lebku a tiež papuľu. Pes má tmavo alebo svetlo hnedé oči mandľového tvaru, dominantou hlavy sú nápadne dlhé obdĺžnikové alebo menej často trojuholníkové uši, vždy však so zaguľatenými koncami a zvesené k zemi. Bavorský farbiar má ku svojmu telu akosi nepomerne hlboký a robustnejší hrudník, mimo to je ale veľmi štíhly. Pes stojí na dlhých silných a predovšetkým dobre zauhlených nohách, telo je dlhšie s predĺženým chrbtom vlniacim sa mierne do tvaru písmena S. Chvost nosí farbiar zvesený, mal by im ľahko presahovať päty zadných nôh, byť silný a na konci sa zužovať do špičky. Povolené sfarbenia tohto plemena sú iba rôzne odtiene hnedej, od temne žltej až po červenú či do ryšava. Čo sa týka ostatných farieb, smie mať pes podľa štandardu iba malý biely znak na hrudi. (zdroj)

III. Vzťah k deťom a domácim zvieratám 

Spolužitie bavorského farbiara s deťmi býva trochu zložitejšia záležitosť. Nejedná sa úplne o typ psa, ktorý by na sebe nechal štiepať drevo a bol ochotný a schopný tráviť denne svoj čas v prítomnosti malých ratolestí. Farbiari zle znášajú krik a chaos, hrátky malých detí sú pre nich väčšinou stresujúce, pokiaľ ho ich prítomnosť obťažuje, nebude váhať výhražne zavrčať, v horšom prípade sa aj ohnať. Toto plemeno sa hodí k už odrastenejším rozumným deťom, ktoré sú schopné pochopiť, že pes skrátka občas chce mať svoj kľud a nemá rád napríklad ťahanie za kožu, chvost či uši, rôzne strkanie a popichovanie. Ani k ostatným zvieratám nemá bohužiaľ farbiar príliš dobrý vzťah. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o lovecké plemeno, má často sklony prenasledovať rýchlo sa pohybujúce predmety, ako aj najrôznejšie malé zvieratá, voči väčším sa môže stavať dominantne, je si plne vedomý svojej sily a nebojí sa ju použiť. Chov viacerých farbiarov v jednej domácnosti je zvyčajne možný, ak sú na seba psy zvyknutí odmalička, najlepšie ak pochádzajú z jedného vrhu. (zdroj)

IV. Výchova a výcvik

Bavorský farbiar rozhodne nie je plemeno, ktoré byste mohli nájsť na zozname psov vhodných pre začiatočníkov s kynológiou. Je veľmi dôležité vziať hneď zo začiatku na vedomie, že je to jednak veľmi inteligentný pes, ktorého pokoru si musíte zaslúžiť a jednak si farbiari často sami vyberajú, či budú niekoho počúvať, či nie. Základom je, aby mal pes iba jedného pána, ktorého bude rešpektovať. K tomu vedie jediná schodná cesta, a to cez kľudný a trpezlivý prístup, rozhodne sa nevypláca na psa zvyšovať hlas a snažiť sa ho drillovať, tým si skôr privodíte problémy so správaním. Farbiari môžu byť niekedy tvrdohlavý, ale keď človek zistí, ako na nich, stávajú sa z nich veľmi úslužné psy, s ktorými je radosť spolupracovať. Dôležitá je tiež včasná socializácia, základné povely a poslušnosť by mal pes zvládať ešte predtým, než pristúpite k loveckému výcviku. 

V. Zdravie a starostlivosť 

Čo sa týka starostlivosti, sú bavorský farbiari veľmi nenáročné plemeno. Srsť je krátka, hrubá a dobre prilieha k telu, nie je potrebné ju častejšie vyčesávať, stačí iba raz za čas prebehnúť kartáčom. U farbiarov je predpoklad, že sa budú pohybovať v lese a medzi zverov, je preto potrebné pravidelne kontrolovať, či sa psovi v srsti neusadili vonkajšie parazity ako napríklad blchy či vši, v jarných a letných mesiacoch by sme mali dávať pozor najmä na kliešte a chrániť pred nimi svojho psa napríklad antiparazitným obojkom alebo kvapnutím pipety s účinnou látkou. Farbiari sa tešia pomerne silnému zdraviu, niekedy sa u zástupcov tohto plemena môžeme stretnúť s vadami, ako sú napríklad príliš voľné očné viečka, v dôsledku čoho bývajú psy náchylnejšie k zápalom a vadám zraku, a mimo to tiež s takzvaným “kaprím chrbtom”, čo je výraz označujúci silne prenesenú alebo vyklenutú chrbtovú líniu. Inak sú ale farbiari veľmi húževnatí a nie sú náchylní k žiadnym závažnejším chorobám. (zdroj)

VI. Náročnosť 

Bavorský farbiar je plemeno náročnejšie hlavne na výchovu, aj na lovecký výcvik sú kladené pomerne vysoké nároky, ak má byť pes skutočne schopný svoju prácu v tomto obore vykonávať správne a dlho. Miera fyzickej záťaže by mala odpovedať aj kvalita stravy, ktorú je najlepšie zakladať na surovom či varenom mäse, pre toto plemeno sa ideálne hodí barfovanie. Farbiari sú nároční tiež časovo, vyžadujú, aby sa im denne majiteľ intenzivne venoval, rozhodne sa nejedná o psa, ktorý by bol schopný stráviť celý deň sám v koterci, taký život je pre farbiara neskutočným utrpením, ktoré by sea určite negatívne podpísalo aj na jeho psychike. Ku spokojnosti je pre toto plemeno veľmi dôležitý hlavne aktívny pohyb a pravidelné cvičenie, mali by ste byť schopní psa zamestnať a udržovať ho v dobrej kondícii, obezita má pre plemená typu farbiar fatálne následky.  

VII. História 

Názov farbiar je odvodený od poľovníckeho označenia pre krv divokej zveri ako farby. Toto priezvisko sa začalo používať až na počiatku 17. storočia, história lovcov-duričov, ktorí mali za úlohu sledovať teplú stopu, a ktorí sú považovaní za predkov dnešného bavorského farbiara, sa však datuje už do doby Karla Veľkého, takže asi rok 800. Vtedy sa k lovu na panských dvoroch najčastejšie používali braky-též honiči, ktorých výsadou však bolo narozdiel od farbiara stopu vyštekávať a udržovať tak s pánom kontakt na veľké vzdialenosti práve pomocou zvuku. Tieto psy vznikli postupom času vývojom pôvodných loveckých plemien, ktoré pravdepodobne prišli do Španielska, Británie, Talianska, Nemecka, dunajského priestoru a balkánských zemí už s keltskými národmi, všeobecne sú dnes označované ako segusiére. Malo sa jednať o psy s hustou silnou kožou skôr zvrásnenou, ktorí tak s dnešnými farbiarmi okrem základných povahových rysov loveckých psov nemali veľa společné. Nevýhoda týchto psov bola predovšetkým kvôli stavbe tela, pre rýchly pohyb v zalesnenom teréne a tiež pre veľkú výdrž bol žiadúci pes menšieho vzrastu s ľahkými kosťami na silnejších nohách. Bavorský farbiar začal byť šľachtený až po prevzatí Hannoveru Pruskom okolo roku 1870, a to krížením hannoverského farbiara a tyrolskej braky. Pes zo spojenia týchto dvoch plemien úplne odpovedal vtedajším požiadavkám a bol preto veľmi cenený. Prvý a dodnes tiež jediný uznaný klub Barvorských duričov bol založený až na počiatku 20. storočia v Mníchove. (zdroj) 

VII. Dôležité informácie 

Hmotnosť :	17-30 kg
Výška v kohútiku :	psy : cca 47 cm sučky : cca 44 cm
Požadavky na výcvik:	vysoké
Typický znak:	nápadne dlhé uši zvesené smerom dolu
Energia :	vysoká
Dĺžka života:	cca 12 rokov
Sklony k slintaniu :	nízke
Sklony k chrápániu :	nízke
Sklony ke štekaniu :	stredná, skôr nižšia
Sklony k hrabaniu :	stredná, skôr vyššia
Potreba socializácie/pozornosti :	vysoká
Pôvodné využitie :	lovecký pes
Dĺžka srsti :	krátka
Typ srsti :	s podsadou
Sfarbenie srsti :	všetky odtiene hnedej ideálne bez znakov
Potrebná starostlivosť o srsť :	nízka

Kde kúpiť bavorského farbiara ?

Všetko ste zvážili a ste presvedčený o tom, že budete pre bavorského farbiara dobrým majiteľom ? Nuž dobre ! Nižšie prikladáme zoznam obľúbených chovateľských staníc v Česku a na Slovensku, ktoré sa zaoberajú chovom tohto plemena a pravidelne majú šteňatá bavorského farbiara na predaj. 

Chovateľské stanice v ČR

• Chs Z Vodických pramenů
• Chs Od Srbického potoka
• Zobraziť všetky chovateľské stanice na Seznam.cz =>

Chovateľské stanice na Slovensku

• Chs Vatrová
• Chs Z Kyncelovej
• Chs Od Remizky
• Chs Čierna skala
• Zobraziť všetky chovateľské stanice na Zoznam.sk =>