fbpx

17 dôvodov, prečo si (ne)obstarať agapornisa

Slovo agapornis je zloženie z gréckeho pomenovania lásky (agapé) a vtáka (ornis). Aj v angličtine sú tieto roztomilé papagáje nazývané lovebirds – vtáky lásky, a v mnohých krajinách svojou popularitou doslova prevalcovali toľko obľúbenú andulku vlnkovanú. V zajatí sa chová 8 z deviatich známych druhov agapornisov. Poďme sa im teda pozrieť na zobáčik a niektoré druhy si záverom predstaviť bližšie.

DVANÁSŤ dôvodov, prečo si OBSTARAŤ agapornisa

  • Ako sme písali v úvode, v zajatí sa chová 8 druhov agapornisov. Môžete si tak vybrať z mnohých druhov a typov, ktorý vám bude vyhovovať najlepšie.
  • Agapornisy sú aj vo svojom prirodzenom sfarbení veľmi ľúbivé a pestré papagáje. Chovatelia však vyšľachtili ešte veľa farebných mutácií.
  • Vďaka milej povahe a ľahkému rozmnožovaniu aj v zajatí, sú veľmi vhodné pre začínajúcich chovateľov i ako prvý papagáj do rodiny všeobecne.
  • Agapornisa nebýva problém skrotiť. S trochou trpezlivosti a so zaujímavými maškrtami alebo obľúbenými kúskami potravy budete čoskoro zohraná dvojka.
  • Agapornisy nie sú žiadni lenivci. Jedná sa o pomerne akčné a energické vtáčiky, ktoré mnohokrát obveseľujú svojich majiteľov zábavnými kúskami.
  • Vďaka ich pomerne malej veľkosti nie sú nijako náročné na priestor. Sú teda vhodné aj do pomerne malého bytu.
  • Agapornisa môžete smelo chovať aj vo vonkajšej voliére. Chovatelia odolnosť týchto vtáčikov hojne využívajú a agapornisy chovajú prakticky len vo vonkajších voliérach s preletom dovnútra.
  • Môžu stať aj milým kamarátom väčších detí. Vďaka zvedavej povahe a inteligencii si s nimi deti užijú veľa zábavy.
  • Agapornisy nie sú nijako náročné na stravu. Vystačíte si s kupovanou kŕmnou zmesou zrnín, ovocím a zeleninou „čo dom dal“.
  • Väčšinou nemajú problém žiť v kolektíve. Jeden, dva alebo päť – pri agapornisoch žiaden problém, ak im dáte dostatok priestoru.
  • Ak nemáte trpezlivosť alebo skúsenosti s privyknutím papagája, nezúfajte. Aj agapornis sa dá kúpiť už zvyknutý na človeka. Mnoho chovateľov agapornisov „ako miláčikov“ ručne dokrmujú, aby išlo mláďa do nového domova už plne skrotené.
  • Pokiaľ máte súťažné ambície, ale chov mačky alebo psa je pre vás príliš náročný alebo nezaujímavý, máme dobrú správu. Ako pri väčšine papagájov, aj agapornisy majú svoje špeciálne výstavy.

PÄŤ dôvodov, prečo si NEOBSTARAŤ agapornisa

  • Agapornisy sa ani pri najväčšej snahe nikdy nenaučia hovoriť.
  • Ak chováte viac ako jedného agapornisa, plne si vystačia samé a ku svojmu šťastiu spoločnosť človeka nepotrebujú.
  • Niektoré druhy agapornisov sú pomerne dosť hlučné. Ak bývate v byte, vyberajte radšej medzi tichšími druhmi.
  • Agapornis chovaný ako jedináčik je pomerne veľmi náročný na pozornosť. Ak ste časovo vyťažení, nebude agapornis – maznáčik tou pravou voľbou.
  • Predstava agapornisa ako dekoračného zvieratka, ktoré spokojne sedí v klietke a občas pípne, silno pokrivkáva za realitou. Agapornisy sú ako živé striebro a rozhodne to nie sú pokojní lenivci.

Zhrnutie

Agapornisy sú robustné malé papagáje, ktoré sú vďaka svojej inteligencii schopné naučiť sa množstvo trikov k obveseleniu svojich majiteľov. Pozorovanie „zamilovaných“ agapornisov je priamo balzamom na dušu. Nie nadarmo je ich cudzojazyčné označenie „vtáky lásky“. Hodiny a hodiny sa dokážu spokojne preberať pierkami svojho spoločníka alebo spoločníčky, nežne sa oždibovať zobáčikmi a túliť sa bok po boku na spoločnom bidielku. Zdomácnený agapornis chovaný ako jedináčik túto pozornosť rád venuje svojmu majiteľovi.

Chov agapornisa

Agapornisy nemajú vyvinutý tzv. pohlavný dimorfizmus. Snáď okrem niekoľkých naozaj skúsených chovateľov nie je nikto, kto by dokázal pri agapornisoch určiť pohlavie iba okom. Tak veľmi sú si obe pohlavia podobné. Ani skúsený chovateľ však v takomto prípade nemáva 100 % úspešnosť. Spoľahlivé metódy sú napríklad testy DNA alebo endoskopia. Ak zastávate prirodzenejšie postupy, ideálne je vypustiť do voliéry niekoľko agapornisov a počkať, až sa samé spárujú.

Pokiaľ už máte vhodný pár aj zodpovedajúcu voliéru alebo klietku, k zdarnému odchovu budete potrebovať aj hniezdnu búdku. Pre agapornisov je ideálny „ležatý typ“ búdky s rozmermi 25 × 15 – 20 × 15 centimetrov (d×vך) s vletovým otvorom v priemere 5 – 6 cm a sile dreva 1,5 – 2 cm. Do voliéry alebo klietky tiež v období hniezdenia dodávajte dostatočné množstvo čerstvých vŕbových prútov. Agapornisy ich kôru používajú na vystlanie hniezda. Zaisťujú tak optimálnu vlhkosť pri sedení na vajciach. Tie kladie samička asi 10 – 14 dní po párení. Obvykle býva v znáške 4 – 6 vajíčok. Zhruba za 19 dní sa z nich liahnu malé agapornisy. Ak sa chovateľ nerozhodne pre umelý odchov, opúšťajú vtáčatá búdku za 4 – 5 týždňov po vyliahnutí. Po dvoch až troch týždňoch, keď rodičia ešte mláďatám pomáhajú s kŕmením, sú mladé agapornisy plne samostatné. (zdroj)

Pred zaobstaraním agapornisa je vhodné zaistiť mu dostatočne veľké a vybavené obydlie. Vybavenie vonkajších voliér je v mnohých ohľadoch podobné, ako zariadenie bytovej klietky pre jediného vtáčika.

V klietke, s minimálnym rozmerom 60 × 40 × 50 cm, by nemala chýbať:

  • napájačka alebo miska na vodu
  • misky na krmivo – zvlášť na suchú zmes, zvlášť na grit alebo piesok a zvlášť na ovocie, zeleninu
  • sépiová kosť alebo minerálny kameň
  • podstielka na dno
  • silná vetva na lezenie, ktorú vták neobopne prstami (napomáha obrusovať pazúry)
  • bidielka rôznych priemerov alebo tvarované (prevencia artrózy)
  • hračky
  • závesná kúpeľňa

Inšpiráciu, ako zariadiť skvelé bývanie pre agapornisy, nájdete napríklad tu.

Ako podstielka do klietky sa dá použiť pieskový papier, obyčajný papier, drevené peletky, dubové alebo bukové štiepky, konopné alebo kukuričné vretená, piesok a iné. Záleží na tom, čo bude vyhovovať vášmu agapornisovi a čo sa vám bude najlepšie udržiavať v čistote.

Agapornisy zvyčajne nepotrebujú prídavné tepelné zdroje (ak žijú v byte alebo dome) alebo výrazne inú vzdušnú vlhkosť než ľudia. Väčšina agapornisov sa rada kúpe, preto je vhodné vybaviť klietku buď kúpeľňou alebo im dopriať kúpeľ v podobe rozprašovača na kvetiny.

Ak budete kupovať pre agapornisov klietku v zoo predajni vrátane vybavenia, odporúčame vymeniť rovné plastové alebo drevené bidielka za rôzne silné a pokrútené konáre stromov. Stále rovnaký priemer a relatívne hladký povrch bidla nerobí žiadnym papagájom dobre na kĺby ani pazúriky. V pokročilom veku môžu trpieť artrózou a tiež sa im nemôžu prirodzene obrusovať pazúriky.

Základnou potravou pre agapornisy je zmes rôznych semien a zrnín pre stredné papagáje, ktorú si môžete zaobstarať buď v zoo predajni alebo aj namiešať sami doma, či túto úlohu zveriť chovateľovi, ktorý má s agapornisom skúsenosti. K suchej zmesi pridávame ovocie a zeleninu. Všeobecne možno povedať, že radšej než veľké množstvo ovocia a zeleniny, je lepšie dávať väčšiu rozmanitosť druhov.

Pred obdobím rozmnožovania a v čase, keď kŕmia mláďatá, sa odporúča zvýšiť prísun živín. Môžete podávať agapornisom väčšie množstvo ovocia a zeleniny, naklíčené zrno, máčané piškóty, zelené listy (hviezdica, skorocel, púpava), vaječnú zmes, tvaroh atď.

Agapornisy pomerne zle trávia tuky, preto sa olejnatým semenám a orechom skôr vyhýbame a ponúkneme ich svojmu papagájovi len občas ako maškrtu.

Opäť je vhodné sa čo najviac informovať o tom, čím môžeme agapornisom spestriť jedálniček tak, aby sme im neublížili.

Úplne nevhodné sú sladkosti vrátane čokolády a korenené alebo solené jedlá. Zvyšky z nášho taniera agapornisom nedávame ani v minimálnom množstve.

Potrebu minerálov obvykle doplní sépiová kosť alebo minerálny kameň. Pre dobré trávenie sa pridáva k potrave aj grit (drvené mušle, drobné kamienky, môže byť aj prímes živočíšneho uhlia) alebo špeciálny piesok.

O prídavku vitamínových preparátov sa radšej poraďte so špecializovaným veterinárom alebo dlhoročným chovateľom.

Dôležité informácie o agapornisoch

Veľkosť:13 – 17 cm
Pôvod:Afrika
Vhodná ubikácia:klietka, voliéra
Cena:podľa druhu, veku, pohlavia a farebnej mutácie od 7 do niekoľko stoviek eur
Dĺžka života:10 – 15
Aktivita:denná

Najčastejšie chované druhy agapornisov

Agapornis ružovohrdlý

Je najčastejšie chovaným druhom agapornisa u nás. Telo s dĺžkou 15 – 17 cm je jasne zelené, krátke chvostové perá sú modré. Tvárová časť a hrdlo sú ružové, najtmavšia je táto farba na čele a pod očami. Zobák a okolie očí sú krémovej až perleťovej farby. Chovatelia vyšľachtili 16 hlavných farebných mutácií týchto agapornisov a niekoľko stoviek ich kombinácií. Dokonca sa podarilo vyšľachtiť aj tzv. výstavnú formu agapornisa ružovohrdlého. Tento typ je robustnejší, väčší a s jasnejšími farbami.

Samica znáša v priemere 4 – 5 vajíčok, inkubačná doba je 23 dní. K stavbe hniezda im predkladáme rôzne vetvičky. Spočiatku kŕmi mláďatá iba samica, neskôr sa pridáva aj samec. Asi po 4 – 5 týždňoch vyletujú mláďatá z búdky a v šiestich mesiacoch sa preperujú.

Agapornis akáciový

Ďalší z často chovaných druhov agapornisov. Je to jeden z najpriateľskejších druhov agapornisov. Dorastá dĺžky okolo 15 cm. Väčšiu časť tela má agapornis akáciový zelenú, v spodnej časti prechádza do žltej. Hlava býva olivovo zelená, líca, čelo a hrdlo oranžovo-červené. Chvostové perá sú z väčšej časti modré v kombinácii so žltými a čiernymi pierkami. Zobák je jasne červený a okolo tmavých okrúhlych očí sa nachádza biely krúžok bez peria. Nohy má sivé. Mláďatá mávajú na hlave matnejšiu farbu a zobák sfarbený do čierna. Tento druh agapornisa má prenikavý hlas.

Samica znáša 3 – 6 vajíčok a mláďatá vyletujú z búdky zhruba po piatich týždňoch.

Agapornis pestrý (škraboškový)

V zajatí bol prvýkrát odchovaný v USA v roku 1925. Obýva rovnaké územia ako agapornis akáciový a v zajatí sa tieto druhy častokrát krížia. Dĺžka tela tohto agapornisa je 14 – 15 cm. Chrbát, krídla a spodná časť brucha sú zelenej farby. Horná časť brucha a krk sú žlté s nádychom do oranžova. Na čiernej hlave je typické biele okružie okolo očí, ktoré je bez peria. Zobák má agapornis pestrý jasne červený a nohy sivé.

Ako pri ostatných druhoch agapornisov, aj tento si stavia hniezdo z rôznych vetvičiek, ktoré by mal mať v čase rozmnožovania k dispozícii. Samička kladie 4 – 6 vajec, inkubačná doba je 23 dní. Mladé agapornisy vyletujú z búdky asi 40 dní po vyliahnutí. Voliéra k chovu tohto druhu agapornisa by nemala obsahovať príliš veľa drevených komponentov. Ide o trochu deštruktívne vtáčiky a ľahko by sa mohli preklovať von.

Agapornis ružovohlavý

Vzácnejší a menej často chovaný druh agapornisov, ktorý bol dlho považovaný za poddruh agapornisa ružohrdlého. Dorastá dĺžky 13 cm a aj sfarbením sa od agapornisa ružohrdlého podstatne líši. Telo tohto druhu je zelené, na zátylku prechádza do olivovo žltej až zelenej farby. Hlava má oranžovo červenú masku, ktorá prechádza na hrudi do trochu tmavšieho odtieňa. Okružie je biele, bez peria, zobák červený a nohy sú sivé, ako pri ostatných agapornisoch. Tento druh podlieha registrácii CITES.

Samica stavia guľovité hniezdo z kôry vetvičiek a stebiel alebo trávy. Tam znesie obvykle 3 – 5 vajec s inkubačnou dobou 21 – 22 dní. Mláďatá opúšťajú búdku po 35 – 40 dňoch. (Zdroj)

Ako a kde si kúpiť agapornisa?

Agapornisa môžete zohnať od chovateľa, priekupníka, na vtáčích burzách alebo vo zverimexe. Odchytené zvieratá sú veľkým prínosom pre chov, avšak nesú veľa špecifík. Také papagáje môžu trpieť rôznymi parazitmi, môžu mať problém s príjmom potravy v zajatí a rozmnožiť tieto jedince chce ako komplexné znalosti, tak naozaj kvalitné zázemie, ktoré čo najviac supluje miesto odchytu papagája. Ak nejde o naozaj malé mláďa, je také vtáky takmer nemožné skrotiť. Navyše môžu prenášať choroby prenosné aj na človeka – napríklad chlamydiózu vtákov. (zdroj)

Oveľa jednoduchšie a bezpečnejšie je získať agapornisa na špecializovaných vtáčích burzách alebo priamo od chovateľa z jeho vlastného odchovu. Ďalšou možnosťou je kúpa agapornisa v špecializovaných zoo predajniach. Vo všetkých prípadoch chcite po predajcovi alebo chovateľovi komplexné informácie o veku, pôvode a starostlivosť o papagája, vrátane návodu na správne kŕmenie. Niektoré druhy podliehajú registrácii CITES. Certifikát o pôvode takéhoto vtáka je pri predaji jeho neoddeliteľnou súčasťou! Cena agapornisov sa odvíja od ich druhu, veku, pohlavia, farebnej mutácie a aj podľa toho, či sa jedná a skroteného alebo ručne dokŕmeného vtáka. Pohybuje sa v rozmedzí 7 až niekoľko stoviek eur. V ideálnom prípade získate zvieratko s uceleným „návodom na použitie“. Pri nákupe dbajte na to, z akého prostredia zviera pochádza (čistota prostredia – zápach, zvyšky trusu, pleseň v substráte atď.) a či sa papagáj javí ako zdravý (výtok zo zobáka, očí, sťažené dýchanie, výtoky z kloaky, zmeny na koži a perí – holé miesta, matný alebo rozstrapatený a neupravený vzhľad, lúpajúca sa koža na nohách, parazity).

Kontakty na chovateľov agapornisov nájdete tu.

Vložiť komentár