14 dôvodov, prečo si (ne)obstarať vtáčkara

Maznáčik z hororu. Tak na mnohých môže pôsobiť chov vtáčkarov pre  radosť. Väčšinu ľudí pavúk zrovna nenadchne a niektorí z nich majú strach alebo cítia vyložene odpor. Faktom je, že tieto článkonožce disponujú širokou škálou farieb, veľkostí i tvarov a ich život je pomerne fascinujúci. Či už sa jedná o spôsob lovu, párenie, odchov mláďat alebo vyzliekanie starej,, kože“, pozorovanie vtáčkarov v domácom teráriu môže byť zábava. Ak túžite po chlpatom zvieratku a mačka, pes alebo hlodavce sú pre vás príliš fádne a tuctové, môže byť vtáčkar tým pravým. Poďme sa teda bližšie zoznámiť s pavúkmi, a predstaviť si niekoľko najčastejšie chovaných druhov u nás.

DEVÄŤ dôvodov, prečo si OBSTARAŤ vtáčkara

• Niektoré druhy sú veľmi vhodné aj pre úplných začiatočníkov. Nemusíte mať doktorát z prírodných vied, aby ste mohli doma chovať a rozmnožovať pavúky. Výhodou je, že väčšina bežne chovaných druhov nepodlieha registrácii CITES.
• Vtáčkari sú veľmi nenároční na potravu. V letnom období vás nemusí krmivo stáť ani korunu a vystačíte si u mnohých druhov len s hmyzom.
• Vtáčkari sa delia do troch typov podľa miesta, kde žijú. Môžete si tak rozmyslieť, či dáte prednosť pavúkom stromovým, zemným, alebo tým, ktorí si hĺbia nory.
• Ani naozaj veľké druhy vtáčkarov nie sú nijako náročné na priestor. Môžete tak v garsónke chovať desiatky pavúkov a stále budete mať dosť priestoru aj pre seba.
• Pre milovníkov čistoty, ticha a až sterilného prostredia je vtáčkar ideálny spoločník. Nepúšťa chlpy, nenanosí blato, nepáchne ani keď sa vyprázdni a neruší majiteľa alebo susedov hlukom.
• Je ideálny pre naozaj veľa zamestnaných ľudí, ktorí túžia po zvieratku a chcú mať doma tiež kúsok prírody. Väčšina vtáčkarov má nočnú aktivitu, takže deň prespí v úkryte.
• Terária s rôznymi druhmi biotopov a rôznymi druhmi vtáčkarov môžu byť veľmi dekoratívnym doplnkom každého interiéru.
• Pre nadšených prírodovedcov – amatérov, je chov vtáčkarov veľmi zaujímavým koníčkom. Pozorovanie nahováraní, párenia, starostlivosť o kokony, kŕmenie a vyzliekanie, je určite zaujímavé. Ak máte dušu vedca, je vtáčkar ideálny spoločník.
• Trúfame si tvrdiť, že len veľmi málo živočíšnych druhov chovaných v domácnostiach ponúka toľko možností, čo sa týka veľkostí, farieb a spôsobu života.

PÄŤ dôvodov, prečo si NEOBSTARAŤ vtáčkara

• Každý druh vtáčkara je v podstate jedovatý. Chovatelia označujú pavúky buď ako toxicky významné alebo nevýznamné. Toxický nevýznamné druhy nemôžu zdravému dospelému človeku spôsobiť žiadnu vážnu ujmu na zdraví.
• Všetci vtáčkari sú v menšej či väčšej miere teritoriálne. Ich územím je v prípade chovu doma terárium. Niektorí varujú dupaním nožičiek o substrát, iní sa stavia do výhražného postoja, aby varovali votrelca. Útok vtáčkara je veľmi rýchly. Neodporúčame pri čistení terária alebo kŕmení žiadne pomalé a opatrné pohyby. Naopak by sa mal chovateľ pri týchto akciách správať rázne a rýchlo. Väčšina druhov radšej vezme nohy na plecia.
• Veľa začiatočníkov má sklony pavúkov prekrmovať. Jedinou ich pružnou časťou je zadoček, ktorý sa po príjme potravy zväčšuje. ,, Prežraný“ pavúk má zadoček ako bubon a kožu na ňom príliš napnutú. Ak by spadol alebo ho pritlačilo uvoľnené vybavenie terária, zomrie. Všetky dôležité vnútorné orgány vrátane srdca totiž sídlia práve tam.
• Vtáčkar všeobecne nie je príliš vhodným spoločníkom detí. Už len preto, že ho nemožno skrotiť a aj druhy s miernou a pokojnou povahou môžu pri neopatrnej manipulácii uhryznúť. Uhryznutie pavúka je veľmi bolestivé a z chelicer (klepietok) sa môže do rany zaniesť škaredá infekcia. Kusnutie však nie je jediná ich obrana. Niektorí vtáčkari uvoľňujú v nebezpečenstve pichľavé chĺpky zo zadočku. Sú veľmi jemné a ľahké a dostanú sa všade. Najviac škody napáchajú na slizniciach pri vdýchnutí alebo preniknutí do oka. Koža po zásahu pavúčej ,, srsti“ vyzerá ako popálená od žihľavy a veľmi úporne svrbí. Ak ste alergik alebo astmatik, zvážte, či je Vtáčkar vhodným zvieratkom práve pre vás.
• Vtáčkari sú na dotyk ako zamat, to nám dá za pravdu každý, kto mal niekedy tohto obríka z ríše pavúkov na ruke. Bohužiaľ sú aj pomerne krehkí a pád aj z malej výšky pre nich môže končiť smrťou. Mnohé druhy sú príliš rýchle alebo veľmi nekontaktné. S vtáčkarmi sa proste nepomaznáte.

Chov vtáčkara 

Pavúky držíme radšej vždy v samostatných teráriách. Samce sa s posledným vyzliekaním, kedy sa na končatinách objavia rozmnožovacie orgány, stávajú plodnými. Samice sa vyzliekajú po celý život. Známkou pohlavnej dospelosti môže byť tvorba kokónu z neoplodnených vajíčok. Avšak pozor. Samice vtáčkarov sú schopné si spermie samca ,, šetriť“ aj rok, aby priviedli mláďatá na svet do vhodných podmienok. Pred párením je dôležité oboxh rodičov dostatočne nakŕmiť. Hladná samica môže po akte napadnúť a zožrať samčeka. Je vhodné nechať u samičiek párenie na čas po vyzliekaní a po párení samca z bezpečnostných dôvodov radšej oddeliť. Chovatelia sa presne nezhodnú, či dávať samicu k samcovi alebo opačne. Niektorí majú na dobu párenia dokonca samostatné špeciálne terária.

Zvyčajne 4 – 8 týždňov po párení (ale môže to byť aj mesiac alebo dokonca rok) sa samica zahrabe alebo zapradie do pavučiny a vytvorí kokon, v ktorom môže byť 20 – 1000 vajíčok. Množstvo vajíčok v kokóne sa odráža ako od chovaného druhu, tak od veku samičky. Ak k tomu nie je dôvod, samica kokon neopúšťa. Žiarlivo si ho stráži a mohla by byť v strese. Ak hrozí však od samice poškodenie alebo zničenie kokónu, môžeme ho opatrne odstrániť. Ideálne v čase, keď ho samica na chvíľu sama odloží. V takýchto prípadoch sa musí chovateľ o kokon a nenarodené pavúky postarať sám. Ako na to je podrobne popísané tu.

Pred zaobstaraním Vtáčkara je nutné mu nachystať adekvátne obydlie. Je dôležité si dobre rozmyslieť, či chceme stromový, zemný alebo podzemný druh. Ďalej veľkosť terária alebo ubikácie určuje aj vek jedinca. Mláďatá pavúkov môžeme chovať v malých plastových boxoch. Obydlie by malo zodpovedať veľkosti pavúka hlavne z dôvodu lovenia potravy. V príliš veľkom priestore by mala korisť možnosť sa ukrývať príliš dlho alebo by ju pavúk vôbec nemusel nájsť. Hrozí tiež riziko, že,, ztratený“ kŕmny živočích napadne pavúka pri vyzliekaní a zabije ho.

Ideálne rozmery pre dospelého zemného Vtáčkara sú 40x40x30cm (DVS). Pre pavúky stromové a podzemné volíme radšej 20x30x40cm (DSV). U podzemných druhov vrstvíme substrát až do výšky 30 cm. Ideálna teplota v teráriách sa pohybuje medzi 20 – 28 stupňami s vlhkosťou okolo 80%.

Ideálny substrát pre pavúky je ten, na ktorý sú zvyknutí aj vo voľnej prírode. Väčšinou sa používa rašelina, hlina alebo lesná hrabanka. Tie je pred použitím v teráriu vhodné ,, upiecť“ v rúre alebo prehnať mikrovlnkou. Zabijú sa tak nežiaduce mikroorganizmy, ktoré by mohli pavúkovi škodiť. Ak stavíte na istotu a nechcete riskovať, môžete zakúpiť vhodný substrát v zoopredajni. Veľmi obľúbený je napríklad lignocel.

Ak sa rozhodneme malé pavúky odchovávať, kŕmime ich po prvom, častejšie však až po druhom zvleku octomilkami, nymfami cvrčkov alebo nastrihanými hmyzom, červami. Vtáčkarie bábätka sa kŕmia denne alebo každý druhý deň. Ako rastú, interval sa predlžuje a veľkosť koristi zväčšuje.

Dospelé pavúky kŕmime podľa veľkosti a druhu múčnymi červami, hmyzom, kobylkami, zofobasmi, cvrčkami, myšími alebo potkaními mláďatami, u veľkých druhov skrmujeme aj dospelé myši. Zásadným pravidlom výberu kŕmnych živočíchov je, že korisť musí byť vždy menšia ako pavúk. Interval kŕmenia je podľa veľkosti potravy od 1x týždenne do 1x mesačne.

Dôležité informácie o vtáčkaroch

Veľkosť:	5,5 – 12 cm
Pôvod:	Amerika, Ázia, Európa, Austrália
Vhodná ubikácia:	terárium
Cena:	podľa druhu, veku a pohlavia od 5€ vyššie
Dĺžka života:	samičky niektorých druhov až 25 rokov
Aktivita:	prevažne nočná

Najbežnejšie druhy Vtáčkarov vhodné pre začiatočníkov 

U vtáčkarov sa všeobecne české mená nepoužívajú. Medzi chovateľmi a majiteľmi je jednoduchšie uviesť vždy latinský názov konkrétneho druhu. Preto aj my sa v tomto článku budeme držať zvykov a uvádzame latinské názvy vtáčkarov. V zátvorkách uvádzame české názvy, ak ich daný druh má.

Grammostola rosea (Vtáčkar ružový )

Vyskytuje sa na území Argentíny, Bolívie a Chille. Dorastá veľkosti asi 7 cm. Svoj názov odvodzuje od ružovohnedého sfarbenia chĺpkov na nohách a pancieri. Zadoček je väčšinou znateľne tmavší. Obýva krovinaté stepi v horských oblastiach, kde si stavajú zemný nory.

Tento druh rastie veľmi pomaly, je mierny a málokedy agresívny. Možno ho brať do ruky. Živí sa obvykle hmyzom, ale u väčších exemplárov môžeme skúsiť ponúknuť aj myšie holiatko. Ideálny substrát v teráriu je lesná hrabanka s prímesou piesku, poprípade lignocel. Terárium udržiavame z polovice vlhké s teplotou od 23 do 35 stupňov. Samice bývajú dospelé okolo 4 – 5 rokov, samce ešte neskôr.

Brachypelma albopilosum (Vtáčkar kučeravý )

Jeho domovom je Kostarika, Guatemala a Panama. Dorastá veľkosti asi 8 cm. Základné sfarbenie je tmavohnedé, dlhšie chĺpky hnedé. Zvláštnosťou sú zakrútené špičky chĺpkov, od ktorých je opäť odvodené české pomenovanie tohto vtáčkara. Samček i samička sú sfarbené rovnako. Tento podzemný druh ocení ako substrát rašelinu alebo lignocel. Teplota v teráriu môže kolísať medzi 24 až 30 stupňami. Samička vypúšťa z kokon mláďatá až potom, čo prejdú prvé dve vývojové štádiá. Do dospelosti sa vyzliekajú asi 7 – 11x.

Brachypelma smithi (Vtáčkar Smithov)

Tento druh obýva predovšetkým mexické púšte a polopúšte. Dorastá do veľkosti 7 cm. Základné sfarbenie je hnedé. Hlavohruď je lemovaná žltooranžovými dlhšími chĺpkami, kolená sú oranžovočervené. Samček i samička sú sfarbené rovnako. Ako podklad v teráriu slúži piesok, lesná hrabanka alebo lignocel, v ktorom si stavia nory. Ideálna teplota sa pohybuje medzi 22 – 27 stupňami. Malé exempláre kŕmime prevažne hmyzom, veľkým môžeme ponúknuť aj myšie holiatko. Pri dostatočnom kŕmení dospievajú po jednom roku veku.

Psalmopoeus irminia (Vtáčkar ohnivý)

Vyskytuje sa v povodí Orinoka a Venezuele. Tento juhoamerický pavúk môže mať rozpätie nôh až 13 cm. Samce sú výrazne menej vyfarbené a drobnejšie ako samice. Telo majú tmavé až do čierna, na zadočku s jasnými oranžovými pruhmi ako u tygra. Jasne oranžové znaky majú aj na hornej strane prvých dvoch kĺbov. Jedná sa o pomerne mierny, ale plachý stromový druh. Je ideálnym prvým stromovým pavúkom. Nie je toxicky významný, ale zato má rýchlosť a mrštnosť (zvyčajne významne toxických) stromových pavúkov. Veľmi dobre skáče. Narozdiel od svojich toxickejších príbuzných sa väčšinou nesnažia uhryznúť a radšej utečie. Ako vhodný substrát sa javí hrabanka s rašelinou, ktorá pomáha udržiavať optimálnu vlhkosť 75 – 85% pri teplote 25 – 30 stupňov. Terárium pravidelne rosíme. Živí sa prevažne hmyzom a pohlavnej dospelosti dosahuje okolo jedného roka.

Avicularia metallica (Vtáčkar kovový)

Juhoamerický vtáčkar vyskytujúci sa na území Surinamu, Guiany, Kolumbie a Ekvádoru. Dĺžka tela je 6 – 7 cm. Hlavohruď je kovovo modro sfarbená, zadoček je čierny, posledný končatinový článok má obvykle červenú špičku. Rovnako ako u vtáčkara ohnivého sa jedná o veľmi mierny stromový druh bez sklonov na hryzenie. Ako u ostatných stromových pavúkov opäť platí, že jeho reakcia sú bleskurýchle a výborne skáče. Ako obranu používa buď páliace chĺpky alebo postriekanie protivníka trusom. Mláďatá sú do štvrtého až piateho zvleku vyložene spoločenské. Aj v dospelosti možno tento druh chovať vo viacerých kusoch, ale to už vyžaduje pomerne veľké skúsenosti aj terárium. Optimálna vlhkosť v teráriu je 70 – 80% a teplota 25 – 30 stupňov. Za substrát sa hodí hrabanka, rašelina alebo iný substrát dobre držiaci vlhkosť. Terárium je nutné vybaviť kôrou alebo vetvami na šplhanie, ideálna je korková stena. Živí sa predovšetkým hmyzom a dožívajú sa veku 10 – 15 rokov. (zdroj)

Ako a kde si kúpiť vtáčkara?

Pavúky môžete zohnať od chovateľa, priekupníka, na teraristickej burze alebo vo zverimexe. Ideálne je získať vtáčkara na špecializovaných teraristických burzách alebo priamo od chovateľa z jeho vlastného odchovu. Ďalšou možnosťou je nákup v špecializovaných zoopredajniach. Vo všetkých prípadoch chcite po predajcovi alebo chovateľovi komplexné informácie o veku, pôvode a starostlivosti o vtáčkara. Cena vtáčkarov sa odvíja od ich druhu, veku a pohlavia, poprípade farebnej mutácie. Pohybuje sa v rozmedzí od 5 až niekoľko desiatok €.

V ideálnom prípade získate zvieratko s uceleným,, návodom na použitie“. Pri nákupe dbajte na to, z akého prostredia zviera pochádza (čistota prostredia – pleseň v substráte atď ..). Kontakty na chovateľa vtáčkarov a spolky, zaoberajúca sa terárijnými zvieratami, nájdete tu.