fbpx

Ako vycvičiť psa snov: sprievodca od A do Z

Neviete, ako začať s výcvikom vášho psa? Priali by ste si bez strachu pustiť psa na voľno? Chceli by ste skrátka psíka, ktorý skutočne počúva? Či už máte doma šteniatko alebo psa dospeláka, tento článok vás prevedie všetkým dôležitým, čo pre výcvik psa potrebujete.

Psík nepočúva? Absolvujte online psiu školu!

Poslaním nasledujúcich odsekov je priniesť kompletného sprievodcu, ako začať s výcvikom psa. Nečerpám však iba zo svojich skúseností, ale študoval som desiatky článkov, odborných štúdií a niekoľko kníh svetových kapacít v kynológii. Článok je prienikom tých najdôležitejších vedomostí, ktoré pre výcvik psa potrebujete.

Prečítajte si recenzie chovateľských potrieb na partnerskom webe Entuzio.cz.

I. Všeobecné pravidlá pri výcviku psa

Ak by ste si nemali prečítať nič iné, potom týchto sedem pravidiel určite áno. Sú to zásady, ktoré potrebujete poznať ešte pred tým, než vôbec s výcvikom začnete. Hoci vás samotných prečítanie nespasí, ak to aplikujete do praxe, skôr či neskôr váš pes celkom iste počúvať začne.

1. Výcvik musí byť jednotný a dôsledný

Či už ide o vás alebo o zvyšok vašej rodiny, vždy dávajte pozor, nech psa učíte jednotne. Ak si napríklad určíte povel „Ku mne“ a pritom o týždeň neskôr psa začnete privolávať povelom „Poď sem“, potom s vaším výcvikom ďaleko nedôjdete. Chceme predsa šteňa naučiť rozumieť ľudskej reči, nie z neho vychovať lingvistu so zameraním na synonymá.

Dopredu si naplánujte, aké povely psíka budete učiť a v priebehu času ich za žiadnu cenu nemeňte.

Ďalším dôležitým faktorom je vaša dôslednosť, čiže to, do akej miery trváte na splnenie povelu. Odmena nesmie prísť moc skoro ani príliš neskoro.

Poďme si to ukázať na príklade: Učíte povel „Ku mne“ a pes namiesto toho, aby došiel až k vám, sa zastaví niekde na polceste. Ak sa s týmto uspokojíte a už ho v túto chvíľu odmeníte, potom sa rútite do pekného maléru. Psík začne chápať, že dôjsť do polcesty je v poriadku a čoskoro sa tak naučí nemilý zlozvyk. Pri učení každého nového povelu by sa tiež nemalo stávať, že pes splní povel a vy ho neodmeníme vôbec alebo nedostatočne.

Odmena prichádza bezprostredne po splnení povelu, nie skôr ani neskôr.

Nebojte … To, ako presne učiť konkrétne povely sa dozviete v ďalších kapitolách.

2. Rozdeľte výcvik do krátkych úsekov

Aby bol výcvik efektívny a mal dlhodobé výsledky, potom psa musí jednoducho baviť. Rovnako ako deti, ani psy nedokážu udržať pozornosť po dlhšiu dobu. Keď to viete s deťmi, zvládnete ich zábavnou formou učiť približne hodinu, potom stráca pozornosť. U psov je to pochopiteľne ešte kratšia doba.

Väčšina odborníkov tvrdí, že psy zvládnu udržať pozornosť maximálne po dobu 10-15 minút, potom je potrebné urobiť pauzu (zdroj).

3. Pri výcviku buďte pokojní a vyrovnaní

V tomto bode väčšina ľudí zlyháva. Pri výcviku nad sebou skrátka nikdy nemôžete stratiť kontrolu. Pes by vo vás mal mať oporu a cítiť vašu integritu. Základom je, aby ste si výcvik užívali oba dva – vy i pes. Rovnako ako pes sa nič nenaučí, ak ho výcvik nebaví, z rovnakého dôvodu budete aj vy zlý cvičiteľ.

Robte všetko pre to, aby bol pes plne sústredený na výcvik. Čokoľvek, čo by mohlo narušiť toto sústredenie je nežiadúce. Skúste nezvyšovať hlas, nehovoriť s iným človekom či nenechávať pustenú televíziu.

Psy nie sú ľudia, ktorým sa môžete ospravedlniť za to, že vám prešli nervy. Získať späť psiu dôveru chvíľu trvá.

4. Odmeňujte, ale nepreháňajte to

Odmena môže mať pri výcviku mnoho podôb. Medzi najčastejšie patrí maškrtu, pohladenie či frázy typu: dobrý psík, šikulka, šikovný psík, frajer, výborne, dobre, tak je dobrý, to je dobrý chlapec, … Mnohým ľuďom tiež dobre slúži tzv. kliker, ktorý odporúčajú mnohí profesionálni cvičitelia (zdroj). Je však jedno, čo presne vo svojom výcviku budete používať, hlavné je, aby to váš pes chápal ako odmenu.

U rady psíčkarov však môžete vidieť, že odmenami psa priamo predávkujú. Namiesto pohladenie dostáva celotelovú masáž, jedna maškrta sa zmení na polku krabice a slovné pochvaly sa menia v sérii päťdesiatkrát opakovaných fráz „dobrý psík, doooobrýý psííík, …“. V tomto prípade pes stráca pojem o tom, za čo bol vlastne pochválený a odmena prestáva mať význam.

Odmena nasleduje ihneď po vykonanie povelu a to len v takej miere, aby sa pes tešil na ďalšie.

5. Nikdy neopakujte povel

Možno to nepočujete prvýkrát a pravdepodobne asi chápete, že ide o pomerne dôležitú zásadu. Väčšina cvičiteľov je skalopevne presvedčená, že u výcviku by ste nemali opakovať povel viackrát po sebe (zdroj). To sa síce ľahšie povie ako urobí a nemožno tomu vždy 100% predísť, ale je viac než vhodné pre to urobiť maximum.

Ak opakujete povel, pes začne chápať, že môže vypočuť na druhý alebo napríklad až na desiaty povel. Jedinou výnimkou je doba, kedy psa učíte novému povelu. V tom prípade chvíľu trvá než pes pochopí, čo po ňom žiadate. Čo ale robiť, ak pes neposlúchne na ten prvý povel?

To je diskutabilné a aj názory odborníkov sa tu rozchádzajú. Každá metóda má svoje výhody a každá svoje nevýhody. Niekto by vám povedal, že ihneď po neuposlúchnutí povela by mal nasledovať nejaký trest – napr. Vyslovenie frázy, ktorú má pes spojenú s negatívnym správaním: „zlý pes, zle, nie,…“, iný cvičiteľ odporučí výcvikový obojok , a ďalší expert vám poradí k povelu mu dopomôcť (napr. prinútiť ho sadnúť Potiahnutím vodítka).

Skrátka nech sa deje, čo sa deje, na svojom povelu trvajte – ale neopakujte ho! (Zdroj)

6. Vytvorte denné rutiny

Toto pravidlo platí najmä vtedy, keď máte šteňa alebo nového psa. Pes potrebuje pravidelný režim a to v podobne tzv. Denného kolobehu. Či už si ho zvolíte ako chcete, aspoň prvé mesiace je vhodné tento kolobeh držať každý deň. Pes tak intuitívne bude vedieť, že po vyvenčení nasleduje hranie, na čo sa teší, výcvik zavŕšený časom na kŕmenie.

Každý deň by mal mať podobnú štruktúru, aby bolo pre psíka ľahšie rozlíšiť jednotlivé etapy dňa.

7. Vždy zakončite výcvik pozitívne

Každý výcvik by ste mali zakončiť odmenou. Samozrejme nie len tak bezdôvodne, ale voľbou povelu, o ktorom viete, že váš pes ľahko zvládne. Vďaka tomu, že ste tréning zakončili pochvalou, postupne budujete dobrý vzťah k výcviku – pes sa na výcvik bude tešiť. Ak tak totiž neurobíte, môže nastať efekt presne opačný.

Výberom jednoduchšieho povelu sa vám dostane príležitosť ukončiť ho odmenou. Pes sa tak nebude môcť dočkať ďalšieho tréningu.

II. Pozitívne vs. negatívny výcvik psa

Vo svete výcvikov psov existujú dva brehy: pozitívny a negatívny prístup k výcviku. Pozitívny tréning je základom metód takmer všetkých profesionálnych cvičiteľov psov (zdroj). Je založený na princípe, kedy je pes odmenený za správanie, ktoré od neho pán požaduje. To sa deje buď slovne, frázy ako „dobrý psík“, odmenou v podobe maškrty, pohladením alebo napríklad obľúbenou hračkou. Každý pes je iný a vy musíte nájsť to, čo váš pes chápe ako odmenu.

Aj napriek tomu, že mnohí psičkári radi tvrdia, že používajú čisto pozitívnu výchovu psa, často nevedomky využívajú aj tú negatívnu. Predtým než tieto „stvory“ začneme odsudzovať, poďme si povedať, čo to vlastne negatívna výchova psa je.

V prvom rade negatívne neznamená nutne, že je to zlé. V skutočnosti má každá metóda svoj význam a v komplexnom tréningu psa sa zahŕňajú obidve súčasne. (zdroj)

Pozitívny výcvik prispieva k zvýšeniu frekvencie žiadúceho správania.

Negatívny výcvik vedie k zníženiu frekvencie nežiaduceho správania.

Aby som lepšie načrtol zmysel negatívneho výcviku, uvediem jeden konkrétny príklad:

Cvičiteľ so psom trénuje povel sadni. V ruke má jeho obľúbenú hračku, na ktorú je pes celý natešený. Ak psík povel neuposlúchne, pán povie dôrazne „NIE“ alebo „ZLE“ a psovi na chvíľu prestane venovať pozornosť. A predovšetkým mu nedá hračku. Tu máme typickú ukážku negatívneho trestu. A samozrejme ak povel pes splní, odmenu dostáva (slovné pochvalu a hračku). Viď. video:

V nejakej forme je negatívna výchova zastúpená u väčšiny úspešných cvičiteľov psov (zdroj).

Čím ďalej diskutovanějšou témou sú elektronické obojky, kedy pomocou vibrácie, zvuku či slabého elektrostatického impulzu informujete psa o zlom správaní – čiže snažíte sa týmto znížiť frekvenciu nežiaduceho správania.

Na internete nájdete množstvo informovaných aj neinformovaných priaznivcov metódy s elektronickými obojky, rovnako tak ako aj odporcov. Cieľom tohto článku je priniesť nezávislé a objektívne informácie, preto sa tu ďalej venujeme, ako výcviku bez elektronických obojkov, tak aj s nimi.

Negatívna výchova u väčšiny cvičiteľov zostáva, to, čo sa však mení, je použitý trest.

III. Kedy a ako začať s výcvikom šteňaťa

Ako nový majiteľ psa si iste hovoríte, kedy a ako najlepšie začať trénovať vaše šteňa. V tejto veci sa odborníci zhodujú a tvrdia, že s výcvikom nie je na čo čakať – začnite ihneď (zdroj). Či už začínate šteňa cvičiť v akomkoľvek veku, všetko má vo výcviku svoj čas. Je však pravda, že na nasledujúce body je potrebné dávať veľký dôraz pokiaľ je pes mladší ako 2-3 mesiace. Staršie šteňatá sú schopné sa učiť zložitejšie povely skôr.

V tejto sekcii si teda povieme, v akom poradí a čo presne by ste mali učiť vášho nového štvornohého spoločníka. Nasledujúci zoznam preto určuje úplne základné veci, s čím by mal každý majiteľ psíka začať.

Potom, čo šteňa úspešne zvláda tieto body, sa môžete presunúť na ďalší povel.

1. Nastavenie denného kolobehu

Hoci už o dennom kolobehu psa padla zmienka, doteraz som dôkladne nerozpísal, čo všetko by v tomto kolobehu psa malo byť. Medzi najdôležitejšie patrí (zdroj):

  • Kde sa nachádza jeho jedlo a voda
  • V akú dennú dobu má jesť
  • Kde je jeho miesto
  • V aký čas sa chodí spať
  • Kedy sa ráno vstáva
  • Kam má chodiť na záchod
  • V akú dennú dobu je čas na výcvik a hranie
  • Kedy je čas na venčenie
  • Kde sú jeho hračky

To, akým spôsobom psa tieto veci učíte, určuje, ako úspešný výcvik bude. Ak sa však budete držať všeobecných zásad výcviku a nedopustíte, aby k vám pes stratil rešpekt, potom máte napoly cesty vyhraté.

2. Naučenie pochvaly a slovo pre zákaz

Pred tým, než psa začnete učiť povely ako „sadni“ či „ku mne“, nesmiete zabudnúť na dva najdôležitejšie povely. Je potrebné zvoliť dve slová, z ktorých jedno bude slúžiť ako pochvala (napr. hodný psík) a jedno bude signálom, že pes urobil niečo zle (napr. Nie !, Zle! Či Stop!).

Pochvalu ho naučíte tak, že zakaždým keď je vo výcviku čas na odmenu, poviete zvolenú frázu a ihneď potom mu dáte odmenu (napr. Maškrtu, pohladenie či hračku). Psík si spojí odmenu s danou frázou a to je presne to, čo potrebujete.

Slovo pre zákaz voľte krátke a úderné. Pri výcviku tak najlepšie docielite tým, že keď pes nesplní požadovaný povel, potom vyslovíte danú frázu ako trebárs „Nie!“ A potom mu nedáte odmenu a ani vašu pozornosť. Voľba negatívneho trestu je však na vašom uvážení.

3. Určenie pravidiel v domácnosti

To, čo je u malého šteňaťa roztomilé, sa po pár mesiacoch premení v poriadny zlozvyk. Už spočiatku je potrebné zaviesť v domácnosti pravidlá.

V tomto bode chcete psa naučiť, kam v byte môže a nemôže. Rovnako tak je aj cieľom určiť, čo si (a ku komu) smie a nesmie dovoliť. Učíte ho tiež, ako sa správať, keď vy a ďalší ľudia obedujete pri stole. A zo všetkého najdôležitejším bodom je naučiť psa chodiť na záchod von.

4. Naučenie psíka pobytu v klietke

Pre vaše šteniatko je klietka jeho brloh, kam si môže zaliezť a cítiť sa v bezpečí. Niektorí sa chybne domnievajú, že klietka je niečo ako psie väzenie. Záleží samozrejme ako s klietkou pracujete, ale pes klietku vníma primárne pozitívne. Má v nej totiž svoj úkryt pred „veľkým“ svetom.

Áno, spočiatku asi nebude nadšený z toho, že má obmedzený priestor, ale nebude trvať dlho a do klietky bude sám rád chodiť si oddýchnuť. Tento návyk vám uľahčí v budúcnosti mnoho strastí s presunmi autom alebo v časoch, kedy bude zatvorenie do klietky nevyhnutné.

IV. Ako na výcvik dospelého psa

Ak nežijete v nore, určite ste niekedy počuli príslovie „Starého psa novým kúskom nenaučíš.“. Našťastie pre vás, nie je to zďaleka nemožná úloha. Je to výzva, ktorá vyžaduje viac úsilia a trpezlivosti, ale pravdou je, že začať s výcvikom nie je nikdy neskoro.

V skutočnosti má výchova dospelého psa aj nejaké výhody (zdroj). Pes už nie je šteňa, ktoré neudrží stolicu, zároveň má tiež aj o niečo väčšiu disciplínu, čo vám umožňuje robiť intenzívnejší výcvik. Proti vám ale hrajú zlé návyky, ktoré počas života pes stihol získať.

Ak sa pýtate, či je prístup k výcviku staršieho psa iný ako chcete ku šteňaťu, potom musím odpovedať, že sa takmer v ničom nelíši. Okrem toho, že sa musíte obrniť trpezlivosťou a zamerať sa na prevýchovu zlých návykov, je postup rovnaký ako u šteňaťa.

Riaďte sa sekciou “ kedy a ako začať s výcvikom šteňaťa “ a nasledujúcou kapitolou zameriavajúcu sa na konkrétne povely, a s výcvikom neurobíte chybu. Obzvlášť u dospelého psa odporúčame navštevovať cvičák, ale ak ste samouk a máte na psa dostatok času, ste na správnom mieste.

V. Konkrétne povely

Dostávame sa k praktickejšej časti a to k samotným povelom. Existuje veľa povelov a psa môžete naučiť takmer čokoľvek, preto som vybral len tie najpoužívanejšie. Ku každému z nich pridávam aj návod, ako na neho.

1. Ako naučiť psa „ku mne“

Začínajte v pokojnom prostredí, kde vás nemôže nič vyrušovať ako napríklad doma či na záhrade. Povel „ku mne“ hovorte len vtedy, keď iste viete, že za vami pes príde alebo ste schopní ho k tomu prinútiť. Príkladom môže byť, keď v ruke držíte jeho obľúbenú hračku alebo maškrtu, je čas kŕmenia alebo psa máte na vodítku a môžete mu tým udať smer.

Ak viete, že psa nemáte aktuálne čím motivovať alebo ho inak prinútiť poslúchnuť, povel ani nevyslovujte.

Ak vydáte povel a pes pribehne, odmeňte ho. Akonáhle to už zvláda, presuňte sa do rušnejšieho prostredia. Vonku v parku iste oceníte dlhé vodítko, ktoré vám pomôže naznačiť správny smer vtedy, keď neposlúchne. (zdroj)

Iste tiež nechcete, aby si povel „ku mne“ spojil s niečím, čo značí koniec zábavy. Preto je dobré psa následne pustiť na voľno, začať si s ním hrať alebo robiť inú aktivitu, ktorú si pes užíva.

2. Ako naučiť psa „počúvaj“

Povel „počúvaj“ mnoho psíčkarov nahrádza menom psa, čo oceníte najmä, keď máte viac psov. Vo finále však nezáleží na znenie povelu, ale na tom, že v priebehu času zostáva povel rovnaký.

Postavte sa pokojne a psa chvíľu ignorujte. Potom, čo sa upokojí a prestane si vás všímať, vyslovte povel či jeho meno. Nie je potrebné zvyšovať hlas, hovorte pokojne. Ak zareaguje a pozrie sa na vás, odmeňte ho a spoločne s tým ho aj pochváľte. Akonáhle pes zvláda túto časť, nezabudnite včas prestať dávať zakaždým odmenu (napr. Maškrtu).

V opačnom prípade by potom mohol počúvať len, keď mu to stojí za danú odmenu.

3. Ako naučiť psa „sadni“

Pri učení povelu „sadni“ sa používa najčastejšie maškrta, ktorá má pri výcviku zásadnú úlohu. Vyčkajte na chvíľu, kedy pes stojí a priložte mu maškrtu k ňufáku. Pohybom ruky smerom nahor potom psíka prinútite sadnúť. Maškrtu mu následne samozrejme dajte a pochváľte ho.

Takto to najskôr vyskúšajte, bez toho aby ste vyslovili povel „sadni“. Tým nacvičíte sadnutia a predídete tak situáciám, kedy poviete povel a pes neurobí nič (to sa nesmie stávať). Akonáhle si to párkrát skúsite, začnite s vyslovovaním povelu „sadni“. Stále však využívajte maškrtu ako nástroj k tomu, aby pes sadol.

Neskôr ho prestaňte navádzať rukami a iba zavelte „sadni“. V tejto fáze vždy psíka náležite pochváľte a odmeňte maškrtou. Potom prichádza čas, kedy pomaličky prestávate dávať maškrtu. Najprv stačí, keď napríklad trikrát maškrtu dáte a raz nie; až sa postupne zbavíte maškrty úplne.

4. Ako naučiť psa „ľahni“

Povel „ľahni“ sa učia podobne ako „sadni“. Vyčkáte na chvíľu, kedy pes stojí alebo sedí a následne mu priložte k ňufáku maškrtu. Rúk s maškrtou pohybujete smerom nadol, čím ho prinútite si ľahnúť. Akonáhle si ľahne, odmeňte ho maškrtou i pochvalou. Potom, čo zvláda tento pohyb, pridajte aj povel „ľahni“.

Pokračujte ako pri povele „sadni“. Postupne dávajte iba slovné povel a nepoužívajte pohyb ruky. V tejto fáze vždy psíka náležite pochváľte a odmeňte maškrtou.

Potom prichádza čas, kedy pomaličky prestávate dávať maškrtu. Sprvu stačí, keď napríklad trikrát maškrtu dáte a raz nie; až sa časom zbavíte maškrty úplne. Iste nechcete, aby pes počúval iba, keď máte v ruke maškrtu.

5. Ako naučiť psa „zostaň“

Povel „zostaň“ alebo „čakaj“ patrí medzi absolútny základ, čo sa výcviku psa týka. Táto zručnosť môže psovi doslova zachrániť život a samozrejme aj vám veľa nervov. Výsledkom je pes, ktorý na povel „zostaň“ sedí na mieste a čaká na ďalší povel.

Ako u každého nového povelu, aj tu je vhodné nájsť si nejaké kľudné miesto, kde nebudete rušení. Donúťte vášho psa si sadnúť a postavte sa pred neho. Zahláste povel „zostaň“ a pomôcť si môžete aj natiahnutou dlaňou, ktorá značí, nech zostane. Keď chvíľu čaká, dajme tomu 2 sekundy, potom ho pochváľte a dajte mu odmenu.

Pokiaľ pes nečaká, opravte ho slovom pre zákaz alebo ho nasmerujte vodítkom. Vždy akonáhle chvíľu počká, s ničím nečakajte a dajte mu odmenu. Potom pokračujte na ďalšiu časť povelu a to na uvoľnenie psa povelom „voľno“. Odmenu dostane v tomto prípade len, keď z pozície odíde až po povele „voľno“.

Časom predlžujte čas a vzdialenosť medzi vami a psíkom. Rovnako tak postupne vymieňajte odmenu maškrty za iba slovné.

6. Ako naučiť psa „aport“

Povel aport nie je absolútne nevyhnutný, ale dokáže pekne okoreniť váš spoločný čas s psíkom. Patrí medzi ťažšie, ale ak ste už zvládli predchádzajúce povely, nie je na čo čakať. Upozorňujem, že spočiatku je lepšie aport trénovať doma alebo na záhrade (nie v parku, kde je priveľa vyrušený).

Zobuďte v psíkovi záujem a vezmite jeho obľúbenú hračku. Neurobíte chybu, ak použijete dlhé vodítko, aby ste mohli v prípade potreby udať psíkovi smer. Aport začíname zo sedu, preto zavelí „sadni“ a chvíľu potom hoďte hračku spoločne s povelom „aport“. Psík sa za ňou rozbehne a začne sa s ňou hrať.

Pokiaľ pes inštinktívne nepribehne s hračkou, zavelí povel „ku mne“ a prípade mu udajte aj smer dlhým vodítkom. Následne psovi hneď nevytrhnite z pusy hračku, ale udajte povel „drž“ a chvíľu sa s ním preťahujte. Tým sa pes dostatočne unaví a nebude pre neho taký problém vzdať sa hračky. V priebehu ho chváľte.

Potom vyslovte povel „pusť“ a druhou rukou položte na ňufák zhora, aby ste odviedli jeho pozornosť a hračku mu vezmite. Nasleduje pochvala a odmena.

Nečakajte okamžité výsledky, mnoho psíčkarov u tohto povelu zlyhá, pretože nemajú dostatok vytrvalosti. Akonáhle psík chápe, čo po ňom chcete, môžete predlžovať čas medzi dobou hodenie hračky a vybehnutie psa. Pes skrátka vybehne až akonáhle poviete povel „aport“.

Toho docielite napr. Pridržaním psa pomocou krátkeho vodítka. Dobre tiež urobíte, keď zmeníte hračku za nejaký tenisák alebo špeciálny aportovacia hračku . Nezabudnite tiež včas odstrániť odmenu v podobe maškrty za iba slovné pochvalu.

VI. Špeciálne metódy výcviku psa

Hoci máloktorý cvičiteľ nasleduje iba jednu metódu a vyvaruje sa všetkým ostatným, existuje niekoľko metód, ktoré sú akousi nadstavbou k všeobecným zásadám výcviku psov (opisovaných vyššie). Vybrali sme dve najpopulárnejšie, aby ste mohli prípade okoreniť váš výcvik metódou, ktorá vám dáva zmysel a samozrejme tou, ktorý vám bude fungovať najviac.

1. Kliker tréning

Kliker je malé mechanické zariadenie, ktoré vydáva zreteľné „cvaknutie“. Kliker cvičiteľ cvakne zakaždým, keď pes urobí požadované správanie. Po cvaknutí nasleduje odmena napr. v podobe maškrty, čím si pes zvuk z klikru spojí s odmenou. Neskôr psík začne chápať cvaknutie z klikru ako odmenu a kedykoľvek začuje kliker vie, že urobil niečo dobre.

Výhoda oproti slovnej pochvale je v tom, že zvuk z klikeru je nezameniteľný s čímkoľvek v ľudskej reči. Zvuk je unikátny a tým sa stáva skvelým komunikačným nástrojom medzi vami a psom.

2. Výcvik s elektronickým obojkom

Ako názov vypovedá, ide o metódu zameranú na výcvik so zariadeniami zvanými elektronické obojky . Rovnako ako kliker tréning, aj výcvikové obojky majú vo výcviku iba doplnkovú úlohu, neslúži ako jediná tréningová metóda. Základom tréningu psa sú vždy vyššie spomenuté všeobecné zásady výcviku psa.

Elektronické obojky majú opačný cieľ než kliker. Kdežto kliker značí, že pes urobil niečo dobre, výcvikový obojok upozorňuje na nežiaduce správanie a to v podobe zvuku, vibrácie alebo elektrostatického impulzu. Táto metóda má radu priaznivcov aj zarytých odporcov. Pridávam preto najčastejšie argumenty pre a proti.

Argumenty “proti” elektronickým obojkom

  • Spôsobujú bolesť. Niektorí psíčkari si myslia, že by takéto obojky nemali byť používané vôbec, pretože spôsobujú bolesť. Bol robený výskum a výsledky potvrdili, že pri nezodpovednom zaobchádzaní môže skutočne zvýšiť agresivitu psa (zdroj).
  • Slúži len ako skratka pri výcviku. Niektorí milovníci psov tvrdia, že tí, čo elektronické obojky používajú sú len leniví prejsť cez tradičné výcvik, ktorý zaberie viac času i trpezlivosti.

Argumenty “pre” elektronické obojky

  • Nie je žiadny rozdiel medzi výcvikovým obojkom a iným negatívnym trestom. Cvičitelia, ktorí používajú elektro obojky argumentujú, že nie je žiadny rozdiel medzi napr. ťahaním za vodítko a korekciou skrze elektro obojok. Hovoria, že ak sú elektronické obojky používané správne a zodpovedne, sú bezpečné a nemajú žiadne negatívne dôsledky. (zdroj)
  • Technológia skokovo pokročila. Keď boli elektro obojky vynájdené, nebolo vôbec možné prispôsobiť silu impulzu. Avšak teraz majú takéto zariadenia často až 100 úrovní. Najnižšia úroveň spravidla necítia ani tie najmenšie plemená psov. Impuls môžete teda ľahko nastaviť na level, ktorý je pre psíka len nepríjemný, nie bolestivý.
  • Pre niektorých psov je taký výcvik efektívnejší ako ten bežný. Profesionální cvičitelia, ktorí sú pre elektronické obojky tvrdia, že niektorí psi reagujú lepšie na elektronické obojky než na ťahanie za vodítko.

Ak sa rozhodnete dať elektronickým obojkom šancu, odporúčame prediskutovať výcvik s profesionálom a veterinárom. Výcvikové obojky vám môžu pomôcť vychovať perfektného psa, ale zároveň môžu pri zlom používaní mať aj trvalé následky.

VIII. Rozcestník užitočných odkazov

Na tému výcvikov psov bolo napísaných nespočetné množstvo kníh, článkov, odborných štúdií a natočených mnoho videí. Týmto článkom som sa snažil to najpodstatnejšie zhrnúť a vytvoriť relatívne stručný a zrozumiteľný návod, aby ste sa, ako kedysi ja, nemuseli predierať tým množstvom zdrojov a prameňov.

Ak aj po prečítaní tohto článku máte chuť sa ďalej vzdelávať, potom ste zavítali do správnej sekcie. Tu nájdete tie najlepšie články, knihy a videá, ktoré na tému výcviku psov môžete na internete nájsť.

Ak poznáte aj vy nejaké užitočné zdroje, ktoré môžu byť pre psíčkarov hodnotné, potom píšte do komentárov a ja ich po zvážení pridám do zoznamu nižšie. ?

1. Užitočné knihy

2. Hodnotné články a blogy

3. Prínosná videá a kanály

4. Podporujeme

Chcete vášho psíka naučiť úchvatné a vtipné triky?

  • Túžite po lepšom vzťahu s vaším psím parťákom?
  • Chcete sa blysnúť pred kamarátmi čo s vaším psíkom dokážete?
  • Hľadáte nenáročnú aktivitu pre akékoľvek psie plemeno?
  • Chcete vášho psíka zabaviť v nepriaznivom počasí a počas dlhých večerov?
4.2/5 - (24 votes)

2 komentáre k “Ako vycvičiť psa snov: sprievodca od A do Z”

  1. u nas pomohlo pomaly postupovat a odmenovanie za spravny ukon – davali sme mu za posluchnutie prvy mesiac brit herring postavičky a teraz uz len ked ideme k lesu a pocuva krasne aj bez cvicaku

    Odpovedať

Vložiť komentár