Kto z nás aspoň raz nesníval o veľkom chlpatom obrovi, v ktorého srsti sa utopíme a necháme sa obklopiť jeho aurou pokoja a vyrovnanosti. Zvlášť tí z vás, ktorí pamätajú filmového Beethovena iste vedia, o čom hovoríme. Beethoven bol ale bernardín a my tentoraz radšej necháme priestor plemenu podobnému a predsa v rade znakov odlišnému. Mohutnému huňatému medveďovi menom moskovský strážny pes.
Psík nepočúva? Absolvujte online psiu školu!
DESAŤ dôvodov, prečo si OBSTARAŤ moskovského strážneho psa
- Vyznačuje sa silnou oddanosťou a láskou k svojmu pánovi.
- Cit pre jemnosť a nehu sa napriek jeho veľkosti prejavuje hlavne vo vzťahu k deťom.
- Aj napriek milej povahe je výborný a nekompromisný strážca a obranár, ako už napovedá názov plemena.
- Dokáže premýšľať samostatne a neustále vyhodnocovať situácie. V prípade potreby potom zakročí.
- Vďaka svojej hustej srsti sú odolní a nenároční, a to ako proti teplu, tak proti chladu.
- Hoci je to mohutný obor, miluje dlhé prechádzky.
- Rodina je preňho všetkým a nikdy sa nestane, že by sa obrátil proti nej a niekomu z rodiny ublížil. Chrániť ju bude pokojne za cenu vlastného života.
- Moskovský strážny pes vás bezpochyby ochráni, väčšinou to ale ani nebude treba, pretože rešpekt budí už na diaľku svojou veľkosťou.
- Svoju rodinu má rád, ale nikdy sa nebude vnucovať, stačí mu vaša prítomnosť.
- Je inteligentný, rýchlo chápe, čo po ňom chcete a naučené povely si dlho pamätá.
SEDEM dôvodov, prečo si NEOBSTARAŤ moskovského strážneho psa
- Hoci pohyb a prechádzky potrebuje, nebude sa moskovský strážny pes hodiť na náročnejšie aktivity ako agility či canicross.
- Vie byť panovačný, a tak jeho výchova vyžaduje pochopenie, trpezlivosť a zvlášť pre začiatočníkov to môže byť nečakane náročné.
- Aj keď je nenáročný, predsa len zaberie dosť miesta. Do malého bytu sa veľmi nehodí už len preto, lebo sa tam skrátka nevojde.
- Ak sa výchova zanedbá a pes nebude zvládnuteľný, stane sa z toho vzhľadom na jeho veľkosť, tvrdý oriešok. Málokto ukoriguje viac ako 50 kg váhy.
- Proti cudzím je moskovský strážny pes nekompromisný a na svoj pozemok ich nepustí. Musíte ho tak dostatočne zabezpečiť a návštevy, ktoré nepozná, musia prichádzať iba vo vašom sprievode.
- Zvlášť v šteňacom veku potrebuje dostatok socializácie a pozornosti, aby sa zoznámil s čo najviac podnetmi a hlavne cítil lásku z vašej strany.
- Jeho mohutnosť sa stáva slabou stránkou v oblasti zdravia, hlavne pohybový aparát môže trpieť. Pre majiteľov sa jedná o veľkú zodpovednosť, aby mu zaistili správnu výživu a nepreťažovali ho fyzickými aktivitami.
Zhrnutie
Moskovský strážny pes je pes nielen s veľkým telom, ale hlavne s veľkým srdcom. Stredom jeho sveta je jeho pán, prípadne celá rodina. Pre tú bude milujúcim priateľom a prvotriednym ochrancom.
Všeobecná charakteristika moskovského strážneho psa
Ako už názov napovedá, moskovský strážny pes vznikol hlavne preto, aby strážil. Do vienka dostal niečo od kaukazského ovčiaka, niečo od bernardína a tak z neho vyrástol chlpatý medveď, ktorý dokáže ako oddane milovať rodinu, tak nekompromisne ublížiť nepriateľovi.
Povaha
Moskovský strážny pes sa môže stať úplne ideálnym (nielen) rodinným spoločníkom, a to hlavne pretože v sebe skrýva dva základné, na prvý pohľad navzájom si protirečiace, rysy. Po prvé je totiž vo vzťahu k svojej rodine úplne oddaný, milujúci, pokojný a jemný. Miluje svojho pána, miluje deti a ich hry, miluje spoločnosť svojej ľudskej svorky. Pre „svojich pánov“ by urobil čokoľvek, pokojne by za nich položil aj vlastný život.
Po druhé je potom ale nekompromisným a úplne neúplatným strážcom, ktorý na pozemok nepustí nikoho cudzieho. So svojou veľkosťou nemá problém rýchlo zasiahnuť, ak niečo hrozí. O situácii má vždy dokonalý prehľad, stráženie má v krvi. Navyše ani príliš nešteká, jedná skorej bez varovania. Neznamená to však, že by bol nezmyselne agresívny. So svojou inteligenciou dokáže dobre odhadnúť situáciu a riešiť ju len keď je potreba.
Vzhľad
Obrí huňatý medveď. To je asi prvé, čo vás pri pohľade na moskovského strážneho psa napadne. A niet divu, pretože silná kostra s vyvinutým svalstvom váži bez problémov okolo 60 kg a pes dorastá do kohútikovej výšky medzi 70 a 80 cm. Mohutná hlava s kratším ňufákom a výraznými hrubými pyskami (nie však prevísajúcimi) je rámovaná zvesenými ušami. Jeho srsť je hrubá a dlhá, pred výkyvmi počasia ho chráni hlavne hustá podsada. Sfarbenie je podobné ako u spomínaných bernardínov, biele so škvrnami v odtieňoch sobolej, hrdzavej až červenej. Oblasť pri očiach a ušné lalôčiky majú byť čierne, čím v tvári vzniká tmavá maska.
Vzťah k deťom a domácim maznáčikom
Vlastné deti moskovský strážny pes miluje. Rád sa zapojí do ich hier, s ich správaním má veľkú trpezlivosť a ochranárske pudy bude uplatňovať aj tu, kedy im bude stáť po boku. Svojou láskou k deťom je vyložene vyhlásený, ako rodinný pes je teda ideálny. Stále je ale dobré myslieť na to, aký veľký pes to je, a tak by mohol malým deťom ublížiť úplne neúmyselne.
Rovnako tak so zvieratami nie je problém, nemáva žiadne tendencie byť dominantný a zbytočne agresívny. V kontakte so zvieratami bude zachovávať pokoj a viac-menej ich prehliadať, samozrejme prípadne strážiť vo chvíli, kedy by ich malo niečo ohroziť.
Zdravie a starostlivosť
Moskovský strážny pes je odolný a nenáročný, jeho srsť vyžaduje len občasné vyčesávanie, najmä keď v priebehu roka začne pĺznuť. Dôležitá je hlavne vaša prítomnosť, aby mohol byť súčasťou rodiny, dlhé prechádzky a nakoniec kvalitná strava.
Čím sa dostávame k zdraviu, moskovský strážny pes totiž ako väčšina takto veľkých plemien trpí na kĺby. Zásadná je prevencia, teda správne krmivo a nepreťažovanie psa fyzickou aktivitou hlavne v čase vývinu a rastu. U takto veľkých plemien to znamená až prvé dva roky života! Pozor tiež na torziu žalúdku.
Výchova a výcvik
Je otázkou, či je moskovský strážny pes vhodný pre začiatočníkov. Je inteligentný, dobre cvičiteľný a čo sa týka stráženia, tak to už má v génoch. Predsa len je to ale veľký pes, vie byť panovačný a vzhľadom k svojej samostatnosti od neho nemožno očakávať bleskovú a totálnu poslušnosť ako pri nemeckých ovčiakoch. Výchovu tak zvládne ten, kto bude rešpektovať povahu tohto plemena. Ten, kto bude dôsledný ale nie drsný alebo krutý. Ten, kto si vie zariadiť prirodzenú autoritu bez zbytočného revu a kto dokáže stanoviť jasné pravidlá. A nakoniec ten, kto moskovákovi poskytne veľa, ale naozaj veľa lásky, pozornosti a starostlivosti a to hlavne v čase dospievania, keď sa osobnosť psa vyvíja.
V rámci výchovy potom nezabudnite na dostatok pohybu, ktorý je pre zdravý vývoj nevyhnutný. Najlepšie budú pokojné, ale dlhé prechádzky.
Náročnosť
Moskovský strážny pes nie je príliš náročný na podmienky. Zvláda rozmary počasia a sám je vo svojej povahe skromný. Najspokojnejší však bude pri domčeku so záhradou, kde bude mať dostatok kontaktu s rodinou, to všetko doplnené o príjemné prechádzky.
Zvlášť pri prechádzkach zrejme pocítite, akú veľkú váhovú prevahu môže mať. Aj perfektne vycvičený pes môže občas zatiahnuť a v takej chvíli by ste si mali byť istí, že ho udržíte.
Čo sa týka stravy, sám pes náročný určite nie je, vy by ste však mali dbať na kvalitné zloženie, a to hlavne kvôli kĺbom, ako sme už spomenuli vyššie. Dôležitý je hlavne pomer vápnika a fosforu. Navyše takto obrovský pes zje celkom veľké množstvo, a tak sa z tejto položky stane pomerne veľký mesačný výdavok.
Ten počiatočný výdavok, teda obstarávacia cena šteňaťa, sa pohybuje v rozmedzí okolo 800 eur.
História
Základom pre plemeno moskovského strážneho psa bolo spojenie kaukazského ovčiaka a bernardína. Vznikol tak pes, ktorý mal slúžiť hlavne na účely Červenej armády a strážiť jej objekty. Jedná sa teda o pomerne mladé plemeno, aj preto ho FCI (Medzinárodná kynologická federácia) stále ešte ako oficiálne samostatné plemeno neuznáva (chov však samozrejme funguje, teda aj tieto šteňatá MAJÚ preukaz pôvodu). S vojenstvom a armádou bolo plemeno pomerne dlho spojené, jeho šírenie teda prebiehalo pomalšie a dodnes je na našom území pomerne málo chovaných jedincov.
Dôležité informácie
| Hmotnosť: | pes 55+ kg, sučka 45+ kg |
| Výška v kohútiku: | pes 78 cm, sučka 73 cm |
| Požiadavky na tréning: | 40 min/deň |
| Energia: | stredná |
| Dĺžka života: | 11 – 12 rokov |
| Sklony k slintaniu: | stredné |
| Sklony k hrabaniu: | nízke |
| Sklony k štekaniu: | nízke |
| Sklony k chrápaniu: | stredné |
| Potreba pozornosti: | stredná |
| Pôvodné využitie: | strážny pes, záchranárske práce |
| Dĺžka srsti: | dlhá |
| Typ srsti: | hrubá, s podsadou |
| Farba srsti: | biela s ryšavou, sobolia, červená |
| Potrebná starostlivosť o srsť: | nízka |
| Typický znak: | mohutné telo, dvojfarebná škvrnitá srsť, tmavá maska v tvári |
Kde kúpiť moskovského strážneho psa?
Všetko ste zvážili a ste presvedčení o tom, že budete pre moskovského strážneho psa dobrým pánom? Tak dobre teda! Nižšie prikladáme zoznam obľúbených chovateľských staníc na Slovensku a v Česku, ktoré sa zaoberajú chovom tohto plemena a pravidelne mávajú šteniatka moskovského psa na predaj.
Chovateľské stanice na Slovensku
Chovateľské stanice v Česku
- Ruský medvěd
- Šumavský medvěd
- Magic Runza
- Od Sněžné řeky
- Luck of Catherine
- Z Jakubky
- Od Beskydských vrchů
- Zobraziť všetky chovné stanice na Seznam.cz →
Chcete vášho psíka naučiť úchvatné a vtipné triky?
- Túžite po lepšom vzťahu s vaším psím parťákom?
- Chcete sa blysnúť pred kamarátmi čo s vaším psíkom dokážete?
- Hľadáte nenáročnú aktivitu pre akékoľvek psie plemeno?
- Chcete vášho psíka zabaviť v nepriaznivom počasí a počas dlhých večerov?
Redaktorka | Som milovníčka zvierat a prírody. Len čo to ide, berieme s partnerom našu fenku bieleho švajčiarskeho ovčiaka a beháme po lesoch a horách. Okrem toho žijeme v domácnosti s tibetskými dogami a cavalier king charles španielom, adoptovanou mačkou a voliérou plnou papagájov. O zábavu máme teda doma naozaj postarané. Som kreatívna duša a tak vo voľných chvíľach nielen píšem ale aj kreslím, maľujem, pletiem, šijem – skrátka tvorím.
Takmer dokonalo vystihnuté. Úžasne plemeno, maznavý anjelik (k domácim) aj diablik (k cudzím) v jednom maxi balení. Má dve stránky, ktoré fungujú ako na prepínač.
Jediná vec, s ktorou s našich skúseností nesúhlasím je hrabanie. 🙂 Náš síce nemá záujem vyhrabávať cibuľky kvetov alebo iné poklady zo zeme, ale má silnú potrebu „kopať si zákopy“. Trochu sa oteplí a už si hrabe niekde jamu, do ktorej sa uloží. Od malička mu to zakazujeme, ale keď nikto nie je von, urobí si po svojom a zákop si proste vyhrabe. Tak už len pokorne sám zalezie na miesto a tvári sa previnilo v štýle: viem, že nesmiem, ale proste chcem. 😀
S inými zvieratami máme zaujímavé skúsenosti – v podstate opäť platí pravidlo o rodine vs cudzinci. Máme staršiu retrieverku, kt. stále rešpektuje ako alfu, hoci by nemusel, keby chcel, keďže mu je po brucho , tej sa nechá zložiť na zem ako 60 kilové šteňa. Máme staršieho kocúra, kt. bol doma pred tým ako prišiel. Toho plne rešpektuje. Pribudol nám však mladší: nič mu neurobí, ale rešpekt už nemá – občas ho rád preženie po dvore, len zo srandy. Prišiel po ňom, v pomyselnej hierarchii je teda pod ním. 😀 Chováme pár kačiek – nikdy nemal tendenciu ich „loviť“, práve naopak, stráži ich a keď sa niektorá oddelí od kŕdľa, tak ju okamžite zaženie k ostatným. Musia byť spolu a na mieste, ktoré sme určili – má rád poriadok. 😀 Tieto ovčiarské sklony asi podedil, pretože to tak robí odmala úplne prirodzene. Čo sa týka ozaj iných zvierat „z rodiny“, so žiadnym nemá problém. Ale pokiaľ ide o cudzie zvieratá, je to divočina: vôbec im nedôveruje, má silný popud chrániť, buď pozemok alebo aj nás (na prechádzke sa s ním pomaly nedá ísť, nakoľko sa tak tlačí k nohám, že človeka priam zhodí dole. Od šteniatka. Je to jediné psie plemeno, s kt. sme sa stretli a nebolo potrebné ho odúčať ťahať sa.) Ak sa mu cudzí pes provokatívne díva do očí – koniec, vojna, zúri. A kapitola sama o sebe sú náhodní noční votrelci: ak v noci vôjde na dvor ježko – spustí taký agresívny brechot, skáče okolo neho a utíši ho jedine to, keď vyjde niekto von a fyzicky odnesie preč toho chudáka na smrť vydeseného ježka. Skrátka votrelec. 😀
Parádna “ recenzia“ ?, super…
Presne tak. Úplne celá naša troj mesačná Luna. Až na jedno – vie, že nesmie naháňať sliepky, ale, keď ju nikto nevidí, robí to. Dokonca už jednu ťahala po dvore, akože sliepka žije, ona ju totiž chytila tak jemne, že sa jej nič nestalo, ale i tak. Pracujem na tom, odučiť ju to. Predsa len v „zápale hry“ môže silnejšie stlačiť čeluste. Ono je fakt vidieť, že sa chce s nimi hrať, nie loviť ich, inak by už ani jedna nežila. Ale musí pochopiť, že na hry sme tu my, jej rodina a potom 9 rokov stará kaukazka, Žoly, tá je jej vzorom. Spí, ako ona, leží ako ona, proste pozerá na ňu a vo všetkom ju kopíruje – len v tom jednom nie. Žoly totálne ignoruje sliepky s pohľadom „bože, tieto hlúpe tvory“ ale pritom dáva na ne pozor a Luna sa chce s nimi „hrať“ ?. Je na nás zamestnať ju tak, aby na to už nemala energiu ?.